Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Z vrtúľ dronu sa stal rozmazaný fľak, keď nabrali rýchlosť a okolie zaplnili mechanickým bzučaním. V priebehu niekoľkých sekúnd sa veľké zariadenie pripomínajúce chrobáka vznieslo vysoko nad zväčša neúrodný úsek červenej ílovitej pôdy - jeden z mnohých, ktoré sa ako jazvy tiahnu cez zvlnené kopce v južnej časti ostrova Guam (súčasť Mariánskeho súostrovia a nezačlenené územie Spojených štátov v Tichom oceáne - pozn. red.).
Operátor ručným ovládačom manévroval strojom po oblohe a zo zásobníka pripevneného na spodnej časti dronu sa na krajinu pod ním sypali desiatky malých guľôčok vo farbe hliny. V každej z nich bola dávka semien.
Výskumníci a dobrovoľníci sa tak pokúšajú obnoviť kedysi bujnú krajinu tichomorského ostrova. Bez pôvodnej vegetácie obnažená pôda pri prudkých dažďoch eroduje a rieky a potoky sa sfarbujú dočervena sedimentmi, ktoré môžu kontaminovať zdroje pitnej vody a udusiť koralové útesy v dolnej časti toku.
K niektorým oblastiam sa však dá dostať len tak, že absolvujete niekoľkohodinovú túru. V dôsledku klimatických zmien ostrov zasahujú čoraz extrémnejšie búrky vrátane májového supertajfúnu Mawar, jedného z najhorších tajfúnov, ktoré ostrov zasiahli za posledné desaťročia.
„Vysádzali sme tisíce a tisíce stromov,“ povedal Austin Shelton, ktorý dohliada na projekt s názvom Guam Restoration of Watersheds (GROW). „Stále je to ako náplasť na jednu z dier na hlavici sprchy.“ Drony, ako dúfa, pomôžu jeho tímu získať náskok.
V článku sa dočítate:
- čo spôsobilo podľa odborníkov najväčšiu škodu,
- ako spustošená krajina sťažuje jej obyvateľom život,
- z čoho sa skladajú semenné guľky.
Ťažký boj
Od Spojených štátov až po Austráliu začínajú nasadzovať drony, aby zhadzovali semená na územia zničené lesnými požiarmi a záplavami alebo spustošené ťažbou dreva a inými ľudskými činnosťami.
Podľa Inštitútu svetových zdrojov prišla planéta v roku 2022 o 4,1 milióna hektárov tropického pralesa, čo zodpovedá 11 futbalovým ihriskám za minútu.
Hoci letecký výsev pravdepodobne nenahradí iné metódy zalesňovania, niektorí odborníci tvrdia, že táto technológia by mohla zlepšiť prístup do hornatého terénu a rýchlo rozptýliť oveľa viac semien ako ručná výsadba. Jedna spoločnosť napríklad tvrdí, že jej bezpilotné lietadlá dokážu osiať až 60 hektárov denne.
Guam so svojím rozmanitým terénom by mohol byť ideálnym miestom na testovanie tejto metódy.
„Postaráme sa o Guam,“ povedal Shelton, riaditeľ riaditeľ Centra Guamskej univerzity pre udržateľnosť ostrovov a námorný grant. „Potom, keď budeme mať technológiu hotovú, budeme ju môcť zdieľať so všetkými našimi ostrovnými susedmi, ktorí majú podobné problémy s povodiami ako my.“
Keď sa Teddy Lee Concepcion v roku 2019 pripojil k tímu projektu GROW, vedel, že táto práca nebude jednoduchá. Veľké plochy kedysi úrodnej pôdy na juhu Guamu boli zdevastované požiarmi, zlými developerskými postupmi a terénnymi vozidlami, ako aj invazívnymi kopytníkmi.
Concepcion a ďalší tvrdia, že najväčšiu škodu spôsobili požiare, ktoré najčastejšie zakladajú pytliaci jeleňov, aby vyčistili vegetáciu a uľahčili pozorovanie koristi.
„Lesné požiare nie sú v našom ekosystéme prirodzené a rastliny na Guame na to nie sú zvyknuté, takže je to ťažký boj,“ povedal. „Rastliny, o ktoré počas požiaru prídeme, sa nevedia vrátiť späť.“
Mnohí obyvatelia južných dedín Guamu zažili následky spustošenej pôdy. Bez vegetácie, ktorá by pomohla udržať pôdu na mieste, keď prší, sa sedimenty splavujú po prúde rieky a môžu narušiť prevádzku jednej z hlavných čistiarní vôd v južnej časti ostrova. Zakalenie vody spôsobilo jej odstavenie, čím sa ľudia dočasne ocitli bez vody a zároveň sa zvýšili náklady na udržiavanie jej kvality.
Riešenie erózie v horských oblastiach môže pomôcť „zabezpečiť nielen kvantitu vody, ale aj jej kvalitu,“ povedala Evangeline Lujan, hlavná regulačná analytička Guamského vodárenského úradu a predsedníčka Guamskej komisie pre odolnosť voči zmene klímy. „Nechceme mať v riekach zeminu.“
Náročná práca
Hoci cieľom je obnoviť všetky povodia ostrova, výskumníci sa zatiaľ zamerali na lokalitu v povodí rieky Ugum, ktorá pokrýva približne 2000 hektárov pôdy.
Za posledných niekoľko rokov dobrovoľníci a zamestnanci univerzity vysadili na tomto mieste viac ako 14500 pôvodných a nepôvodných stromov a rastlín - väčšinou ručne. Tento spôsob zalesňovania je však často náročný.
Najprv je potrebné pripraviť plochu na výsadbu: Členovia tímu sa šplhajú hore a dole po kopcoch z červenej hliny, predierajú sa cez husté porasty a kopú diery buď pomocou ťažkej kovovej tyče so špicatým hrotom, alebo pomocou vrtáka pripojeného k ručnej vŕtačke. Počas výsadby potom zamestnanci a dobrovoľníci vnášajú do oblasti podnosy s mladými rastlinami a sadenice hádžu do vopred vykopaných jamiek.
„Prejdete sa celou touto oblasťou a uvedomíte si, že osiať približne osem hektárov v takom teréne nie je až také jednoduché,“ povedal Concepcion.
Tím GROW zatiaľ na svoje pokusy s výsevom používa predovšetkým jeden dron, pričom dúfa, že sa program rozšíri o celú flotilu zariadení na výsev semien.
„Stále pracujeme na tom, ako to správne nastaviť,“ povedal Anthony Ritter, študent magisterského štúdia na Guamskej univerzite, ktorý riadi výskum výsevu pomocou dronov. „Zdalo by sa, že stačí zhodiť nejaké semená, však? Môžete to urobiť, ale aby skutočne vyklíčili a žili viac ako rok, to je kľúč k úspechu.“
Členovia tímu určujú najlepšie rastliny a zloženie semenných guliek na zalesňovanie. Teraz už napríklad vedia, že agát, hoci je na Guame nepôvodný, je ideálny na opätovnú výsadbu v erodovanej a neobrábanej pôde s absenciou vegetácie, pretože baktérie viažuce dusík v jeho koreňoch umožňujú stromom rásť v degradovanej pôde.
Výskumníci tiež skonštruovali stroj - rotujúci plastový bubon poháňaný motorom klimatizácie - ktorý dokáže urýchliť proces výroby semenných guľôčok - kombinácie semien, rašelinového machu a červenej ílovitej pôdy z miesta obnovy.
Prechádzka v tieni
Práca však neprebieha vždy hladko. Počas tohtoročného ukážkového letu sa dron, starší model určený na rozptyľovanie hnojív a dodatočne upravený aj na rozptyľovanie guľôčok semien, pokazil a zrútil len niekoľko minút po štarte.
„Snažíme sa získať inteligentnejšie drony,“ povedal Ritter s tým, že ak je cieľom projektu práve jeho rozšírenie a využívanie viacerých bezpilotných lietadiel, tak to prináša aj potrebu získania inteligentnejších dronov.
Napriek tomu členovia tímu tvrdia, že vidia pokrok. V niektorých častiach lokality vyrástli staršie agátové stromy, ktoré tím vysadil do hustých hájov - čím transformovali spustošenú krajinu.
„Môžete sa pod nimi prechádzať, a nie po nich kráčať,“ povedal Ritter. „Som nadšený, keď je pôda pokrytá. Vtedy [viem, že] robíme svoju prácu.“
V lokalite sa nachádzajú aj rôzne druhy pôvodných rastlín. Mladé stromy da'ok s trsmi tmavozelených voskovitých listov dotvárajú trávnaté plochy. Neďaleko rastú mladé rastliny ibišteka a noni.
Concepcion sa prechádzal po vysadenom úseku pozemku a skúmal desiatky mladých agátových stromov, ktoré vyčnievali z červenej ílovitej pôdy. „Dúfam, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa budeme prechádzať v tieni,“ povedal.
