Pojem "nemožný svet" znie ako zo sci-fi, no v skutočnosti sa vo filozofii používa na modelovanie javov, ktoré si nedokážeme predstaviť pomocou skutočných vecí. V prestížnej internetovej encyklopédii filozofie má teraz vďaka slovenskému výskumníkovi vlastné heslo.
Hoci covid-19 už nedominuje titulkom správ, vírus stále medzi nami koluje, a tak výskum pokračuje. Slovenskí vedci teraz našli súvislosť medzi ťažkou formou ochorenia a aktivitou enzýmu.
To sú len dve z viacerých vedeckých správ zo Slovenska. The Slovak Spectator sa pýtal vedcov a vedkýň na ich výskum a jeho potenciálny prínos pre spoločnosť. O tom je nasledujúci súhrn.
Tento prehľad úspechov vedy na Slovensku zostavujeme pravidelne. Ak chcete vedieť, čo robia vedci na Slovensku a slovenskí vedci v zahraničí, prihláste sa na odber newslettera Slovak Science (v angličtine), ktorý čitatelia dostávajú bezplatne štyrikrát do roka.
Laureáti ESET Science Award sú známi
V októbri Nadácia ESET vyhlásila laureátov piateho ročníka ESET Science Award.
Tohtoročných ocenených vybrala medzinárodná porota, ktorej predsedal držiteľ Nobelovej ceny za rok 2019 a astrofyzik Michel Mayor. V roku 1995 spolu s Didierom Quelozom objavil 51 Pegasi b, prvú exoplanétu obiehajúcu okolo hviezdy podobnej slnku.
V Bratislave sa zúčastnil aj verejnej debaty s astrofyzikom a spoluzakladateľom festivalu Starmus Garikom Israeliom o našom hľadaní života vo vesmíre. Festival sa bude na budúci rok konať v Bratislave.
V kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku komisia vybrala Igora Lacíka z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV). On a jeho tím skúmajú využitie polymérnych materiálov pri liečbe cukrovky.
He’s developing a cure for diabetes, and his research is cited worldwide Čítajte Mechanochemika Mateja Baláža z Ústavu geotechniky SAV v Košiciach vybrali za laureáta kategórie Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov. Ako už názov oblasti prezrádza, na vykonávanie chemických reakcií využíva mechanickú energiu. Baláž napísal napríklad aj monografiu o mechanochemickom spracovaní vaječných škrupín a ich využití pri čistení odpadových vôd.
Laureátkou v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania je Daniela Ostatníková, prednostka Fyziologického ústavu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej výskum sa zameriava na príčiny autizmu.
ESET Science Award má za cieľ oceniť výnimočné osobnosti slovenskej vedy s prihliadnutím nielen na ich prácu, ale aj prínos pre iné oblasti života.
Výskum covid-19 pokračuje
Hoci každodennému životu už covid-19 nedominuje, pre niektorých vedcov je stále top témou. Výskum koronavírusu a choroby, ktorú spôsobuje, pokračuje a zúčastňujú sa na ňom aj slovenskí vedci.
Nedávno tím z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave našiel súvislosť medzi ťažkou formou covid-19 a aktivitou enzýmu butyrylcholínesterázy v krvi.
Ich štúdia ukázala, že zníženie aktivity enzýmu sa spájalo s negatívnou prognózou covid-19 a naopak. O tom, ako výskum začal a čo zistil, rozprávala vedúca vedkyňa Anna Paul Hrabovská. Doterajšie ohlasy na štúdiu sú pozitívne.
Okrem toho je enzým spojený s rôznymi patológiami, ako sú kardiovaskulárne, onkologické a metabolické ochorenia. Paul Hrabovská sa domnieva, že môže ísť o všeobecný biomarker úmrtnosti.
Slovak scientists link enzyme with risk of death from Covid-19 Čítajte Raz obľúbené, vždy obľúbené
O východnom Slovensku už koluje tradičný vtip, že "tam nič nie je".
Ak by to tak skutočne bolo, švédska automobilka Volvo by si za miesto svojho nového závodu na výrobu elektromobilov nevybrala priemyselný park Valaliky pri Košiciach. Nemecká strojárska a technologická spoločnosť Bosch by sa tu nerozhodla rozšíriť svoju výrobu.
Archeologické výskumy vo Valalikoch dokazujú, že oblasť a jej okolie boli aj v dávnej minulosti príťažlivé pre ľudí.
Začiatkom leta ukončili vedci z Archeologického ústavu SAV prvých šesť mesiacov výskumu na lokalite. Tím pod vedením Mareka Vojtečka a Michala Chebena odkryl zvyšky osád, mohyly a pohrebisko a mnoho ďalších unikátnych nálezov.
Site chosen for new car plant was once used for burial rituals Čítajte Vesmírny klaster na východnom Slovensku
Výskum vesmíru nie je oblasť, ktorú by sme okamžite mohli spojiť so Slovenskom. Krajina však chápe, že vesmírna ekonomika rýchlo rastie, a tak v septembri Technická univerzita v Košiciach (TUKE), Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia, Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) podpísali memorandum o založení Východoslovenského vesmírneho klastra.
Rozvoj slovenského vesmírneho sektora má potenciál nielen pritiahnuť, ale aj udržať si talenty v regióne.
"Cieľom klastra je efektívne prepájať zainteresované subjekty vykonávajúce výskumno‑vývojové, komerčné či propagačné aktivity v oblasti kozmických technológií a vytvárať podporný ekosystém pre vznik nových inovatívnych startupov prinášajúcich nové produkty a služby využívajúce vesmírne technológie," píše TUKE na svojej stránke.
Prehľad ďalších výskumných a vývojových aktivít na vysokých školách a SAV:
- Pokročilá elektronika so superkondenzátormi; Žilinská univerzita; vedúci vedec Michal Fridvalský. Tím skúma pokročilý autonómny napájací systém pre vesmírne robotické ramená a pripravil základy pre fyzický prototyp zariadenia.
- Trakčný pohon duálneho rušňa DualShunter 2000; Žilinská univerzita; vedúci vedec Matěj Pácha. Katedra elektroenergetiky a elektrických pohonov vyvinula algoritmus riadenia trakčného pohonu s asynchrónnymi motormi v rušňoch, pričom zahájili aj skúšobná prevádzku.
- Nové polovodiče a katalyzátory pre produkciu zeleného vodíka; Žilinská univerzita; vedúci vedec Peter Cendula. Fotoelektrochemické články umožňujú premenu slnečnej energie na palivo. Ich účinnosť premeny je priamo závislá od ich fotonapätia, ktorého sledovanie je však štandardnými metódami náročné. Práca ukazuje, ako je takéto monitorovanie možné vykonávať bezdrôtovo.
- Emočné prežívanie u ľudí so schizofréniou a s vysokým rizikom rozvinutia psychózy; Univerzita Komenského; vedúci vedec Marcel Riehle. Metaanalýza naznačuje špecifický vzorec narušeného emocionálneho prežívania u ľudí so schizofréniou, ktorý sa prejavuje ešte pred nástupom poruchy. Ľudia so schizofréniou a s vysokým rizikom rozvoja psychózy prežívali príjemné podnety ako menej pozitívne a viac negatívne. Prečítajte si viac.
- Porozumenie čítanému textu a hodnotenie slovnej zásoby u detí; Univerzita Komenského a Prešovská univerzita; vedúca vedkyňa Svetlana Kapalková. Štúdia skúma koncept čítania s porozumením z longitudinálneho hľadiska a ukazuje, že základným faktorom, ktorý predikuje čítanie s porozumením, je úroveň verbálnej reči dieťaťa.
- Psychologické a biologické koreláty správania u detí s autizmom; Univerzita Komenského; vedúca vedkyňa Katarína Babinská. V porovnaní s bežnou populáciou sa u jedincov s autizmom vyskytujú odchýlky vo fungovaní imunitného systému. Projekt odhaľuje nové, doteraz neznáme súvislosti medzi biologickými a psychologickými aspektmi autizmu a zároveň prináša nové otázky.
- Profesor Rory Fitzgerald, súčasný riaditeľ infraštruktúrneho výskumného projektu Európska sociálna sonda (ESS ERIC), získal Medzinárodnú cenu v oblasti vied o spoločnosti a kultúre. Významnou mierou prispel k zabezpečeniu kontinuity projektu ESS na Slovensku. Navyše, vďaka jeho podpore sa Slovensko v roku 2018 stalo plnohodnotným členom infraštruktúry. Prečítajte si viac.
- Zápis do prestížnej internetovej Encyklopédie filozofie; Slovenská akadémia vied; hlavný autor Martin Vacek. Príspevok umožňuje postulovanie nemožných svetov ako nástroja na analýzu nemožných javov a zaoberá sa ich logikou, aplikáciou a problémami. Prečítajte si viac.
Ďalšie príbehy slovenskej vedy na Spectator.sk:
STROJOVÉ UČENIE: Ľudia si mysleli, že jazyk aj napísanie zmysluplného textu sú ich výlučnou doménou. Pokiaľ ide o zložité veci typu skladanie proteínov alebo hranie zložitých hier, ako je šach, neprekvapí nás, že to umelá inteligencia dokáže tiež, vysvetľuje Michal Valko, slovenský vedec v oblasti strojového učenia z DeepMind, ktorá patrí Googlu. "Pri chatbotoch sa ukazuje, že to nie je také ťažké, ako sme si mysleli," hovorí v rozhovore.
ARCHEOLÓGIA: Kanón, ktorý našli pri pobreží Švédska a pochádza zo 14. storočia, je pravdepodobne najstarším lodným delom v Európe. Odliali ho pomocou zliatiny medi, ktorú vyťažili neďaleko Banskej Bystrice na Slovensku.
PREHISTÓRIA: Územie dnešného Slovenska vyzeralo pred 11 miliónmi rokov úplne inak. Nížiny na západe a juhovýchode pokrývalo Panónske more. Na severe vypĺňalo Turčiansku kotlinu izolované a plytké jazero. Teraz vedci určili, odkedy dokedy jazero existovalo.
VODA: Slovensko sa počas svojich dejín muselo vyrovnať s mnohými environmentálnymi záťažami, z ktorých väčšina vznikla za komunistov. V súčasnosti vedci hľadajú metódy, ako sa s nimi porátať, ako napríklad bioťažbou dostať z riek kovy, ktoré ktoré do nich dostali v dôsledku odtokov banských vôd.
PALEONTOLÓGIA: Medzinárodnému tímu vedcov, do ktorého patril aj slovenský paleontológ Andrej Čerňanský, sa podarilo objaviť fosíliu neznámeho jaštera z konca éry dinosaurov. Tím pracoval v západnej Indii.
ZAHRANIČNÍ VEDCI NA SLOVENSKU: Rakúsky vedec Johannes Kaminski z Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý sa zaoberá komparatívnou literatúrou, skúma, ako sa v národných literatúrach objavuje téma klimatickej zmeny.
Tento článok vznikol s podporou ESET Foundation, ktorá každý rok udeľuje ocenenie ESET Science Award výnimočným vedcom a vedkyniam.
