Ľadovú pannu obetovali a pochovali spolu o zlatými soškami, jedlom, tkanými taškami aj keramikou. Dievča zomrelo približne pred 500 rokmi a v tom čase malo zhruba 13 rokov.
Jej telo objavili v roku 1995 pri svojom prvom výstupe na vrchol Ampato archeológovia skúmajúci náleziská Inkov.
„Boli sme prekvapení, keď sme tesne pod vrcholom zbadali balíček,“ spomínal v roku 2016 v magazíne Expedition jeden z nálezcov Johan Reinhard. „Keď sme ho zdvihli, ohromilo ma, že sa pozeráme do tváre inkskej múmie.“
Prezývku Ľadová panna dostala pre mrazivé podmienky na peruánskej hore, ktoré tak dokonale zakonzervovali jej telo aj odev. Vďaka tomu vedci zistili, ako mohla dievčina vyzerať a čo zažívala niekoľko týždňov pred tým, než ju rituálne zabili.
Ďalej sa dočítate:
- ako zabili Juanitu pri rituálnej obete,
- čo je capacocha a prečo zabitie dieťaťa bol cťou pre rodičov,
- ako vyberali Inkovia deti na obetu,
- čo sa dialo s Ľadovou pannou pred smrťou.
Dáma z Ampata
Inkská ríša existovala v rokoch 1200 až 1533 a rozprestierala sa na území dnešných štátov Peru a Čile. V čase najväčšieho rozmachu mala na dĺžku vyše 4000 kilometrov.
Antropológov uchvacuje, že dokázali vytvoriť najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike bez znalosti kolesa, železa a ocele, bez použitia ťažných zvierat a dokonca bez písomného systému.
Inkovia sú známi masívnymi kamennými stavbami vysoko v horách od 5000 do takmer 6700 metrov nad morom. Práve vrcholky hôr si zvolili ako jedny z najdôležitejších miest - tu prinášali bohom ľudské obete.
Inkovia chceli kultúru bojovníkov z oblakov vyhubiť. Ich gény prežili Čítajte Vôbec prvú inkskú ženskú rituálnu obeť objavili archeológovia na vrcholku Ampato v Peru vo výške vyše 6300 metrov nad morom vďaka tomu, že výbuch neďalekej sopky spôsobil topenie ľadovca.
Múmia Ľadovej panny bola perfektne zachovaná vďaka chladným podmienkam, v ktorých ju obetovali. Mala nepoškodenú kožu, vlasy aj oblečenie. Ozdobená bola operenou čelenkou, zlatým náhrdelníkom a tkanou dekou.
Ľadovú pannu volajú aj Múmia Juanita či Dáma z Ampata, hoci šlo v skutočnosti o dieťa. Juanita mala v čase smrti okolo dvanásť až pätnásť rokov. Nebolo ťažké určiť, ako zomrela.
Mala prasknutú očnú jamku a niekoľkocentimetrovú fraktúru lebky. Zranenia naznačujú, že Juanitu zabili úderom do hlavy tupým predmetom. Silné krvácanie jej začalo napĺňať lebku krvou a tá tlačila na mozog.
Svoju prichádzajúcu smrť si v posledných chvíľach zrejme ani neuvedomovala. Dievča bolo silne zdrogované.
Múmia Juanita tak, ako ju našli zabalenú v roku 1995. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Česť rodičom
Juanitu obetovali v rámci inkského obradu capacocha. Pri ňom zvyčajne bohom ponúkali deti, ktoré museli byť fyzicky krásne a zdravé. Nemohli mať ani jazvu a museli byť pannami a panicmi.
Svojim bohom chceli Inkovia posielať tých najlepších a najčistejších ľudí.
„Podľa viery Inkov takáto obeta priniesla česť rodičom a obeti posmrtný život v blaženosti. Dieťa povýšili na božstvo a uctievalo sa po celé generácie ako prostredník medzi dedinčanmi a bohmi,“ vysvetľuje archeológ Reinhard.
