Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Pred 35 rokmi stál klimatológ z NASA James Hansen pred americkým Kongresom s odvážnym vyhlásením: Ľudia spôsobujú nárast emisií skleníkových plynov a tým menia klímu.
Niektorí sa mu posmievali, ale v nasledujúcich desaťročiach ľudia zistili, aký bol prezieravý.
Vo štvrtok Hansen a kolegovia z celého sveta zverejnili štúdiu s ďalším vážnym, hoci kontroverzným zistením. Klimatická zmena katapultuje globálne teploty do krízových hodnôt skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci zároveň varovali, že Zem sa už blíži k priemerným teplotám o viac ako 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnymi hodnotami.
Ich alarmujúca predpoveď - že tempo otepľovania Zeme sa zrýchľuje - vyvolala v komunite klimatológov nezhody.
„Hranica 1,5 stupňa je nadobro stratená,“ povedal Hansen, ktorý je riaditeľom na Zemskom inštitúte Kolumbijskej univerzity.
„V nasledujúcich mesiacoch pôjdeme výrazne nad 1,5 stupňa v ročnom priemere... Po zvyšok tohto desaťročia bude priemer aspoň 1,5.“
Ďalej sa dozviete:
- čo hovorí Hansen v novom výskume,
- čo môže podľa neho za zrýchlenie otepľovania,
- prečo s Hansenom nesúhlasia vedci, ktorí ho považujú za dôležitú osobnosť.
Podcenené výpočty
Od predindustriálnej doby sa Zem oteplila približne o 1,2 stupňa Celzia. Ale v poslednej dobe sa teploty vyšplhali ešte vyššie. Niektoré letné mesiace v roku 2023 zaznamenali globálne priemerné teploty o 1,5 až 1,6 stupňa vyššie ako priemer pred rozšírením využívania fosílnych palív.
Hoci 1,5 stupňa nie je magickým bodom zlomu pre zánik Zeme, OSN varovala pred vážnymi a možno nezvratnými následkami teplôt nad touto úrovňou. Mnoho základných plodín by v takomto teple nedokázalo rásť. Ani tie najlepšie postupy ochrany vody by nezabránili predpovedaným suchám.
Vedci sa už dlho nevedia zhodnúť na tom, o koľko presne sa globálne teploty zvýšia s pribúdajúcim oxidom uhličitým v atmosfére. Jedna z prvých štúdií z roku 1979 odhadovala, že zdvojnásobenie oxidu uhličitého vo vzduchu by spôsobilo zvýšenie o 1,5 až 4,5 stupňa Celzia. Nedávno Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy vypočítal, že Zem by sa mohla pri zdvojnásobení oxidu uhličitého ohriať o 3 stupne.
Ale to môžu byť podľa novej štúdie ešte podcenené odhady. Hansen a jeho kolegovia analyzovali paleoklimatické údaje a energetickú nerovnováhu Zeme a odhadli, že zdvojnásobenie oxidu uhličitého by mohlo viesť k obrovskému otepleniu o 4,8 stupňa v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou.
Pri súčasnej trajektórii emisií skleníkových plynov predpovedali, že hodnotu 1,5 stupňa prekročíme ešte v tomto desaťročí a dva stupne oteplenia prekročíme pred rokom 2050, čo je výrazne rýchlejšie ako hovoria prognózy iných vedcov.
OSN vo svojej najnovšej prelomovej správe o klíme uviedla, že globálne teploty dosiahnu hranicu 1,5 stupňa začiatkom roka 2030.
Rovnováha Zeme
Hansen a jeho spoluautori pripisujú rýchle tempo otepľovania čiastočne zníženiu množstva aerosólov - častíc znečistenia v atmosfére.
Niektoré druhy znečistenia odrážajú slnečné lúče, čím ochladzujú planétu. Keďže krajiny čistia svoje energetické systémy, znižovanie tohto znečistenia môže protichodne spôsobiť otepľovanie. Nová štúdia naznačuje, že zníženie znečistenia z námornej dopravy môže spôsobiť, že Zem absorbuje viac slnečného žiarenia.
Tím odhadol globálne otepľovanie od roku 1970 do roku 2010 na 0,18 stupňa za desaťročie, ale podľa nich sa toto tempo v nasledujúcich desaťročiach zvýši najmenej na 0,27 stupňa za desaťročie.
„Hranicu dvoch stupňov možno udržať len pomocou cielených opatrení na ovplyvnenie energetickej rovnováhy Zeme,“ povedal Hansen na tlačovej konferencii.
„Budeme musieť ochladiť Zem, aby sme zachránili naše pobrežia, pobrežné mestá na celom svete a nížiny a zároveň riešiť ďalšie problémy spôsobené globálnym otepľovaním.“
Nesplnili nároky
Nie všetci s novou štúdiou súhlasia. Michael Mann, profesor vied o Zemi na Pensylvánskej univerzite, zverejnil na svojej osobnej webovej stránke rozsiahlu kritiku tejto štúdie.
„Nároky sú vysoké, keď spochybňujete vedecké poznatky,“ napísal Mann. „A ja si myslím, že oni tieto nároky ani zďaleka nesplnili.“
Mann tvrdí, že obsah tepla v oceánoch neustále rastie, ale - na rozdiel od Hansena a jeho spoluautorov - sa podľa neho nezrýchľuje.
Cituje tiež údaje, podľa ktorých sa nezdá, že by v posledných rokoch došlo k náhlej zmene znečistenia aerosólmi. Iní výskumníci zistili, že pokles znečistenia aerosólmi v dôsledku čistenia lodnej dopravy by posunul globálne teploty len o 0,05 alebo 0,06 stupňa Celzia.
„Hoci Jamesa Hansena považujem za jedného z najvýznamnejších (ak nie najvýznamnejšieho) prispievateľov k nášmu modernému vedeckému chápaniu klimatickej zmeny spôsobenej človekom, mám pocit, že tento najnovší príspevok Jima a jeho spoluautorov je prinajmenšom nepresvedčivý,“ napísal Mann.
Návod pre politikov
V novej štúdii Hansen navrhuje aj ďalší postup pre politikov, čo je pre vedecké práce nezvyčajné. Vedci sa celé desaťročia vyhýbali politickým návodom na riešenie problému zmeny klímy a radšej sa venovali vede a údajom. V posledných rokoch sa to však začalo meniť.
Hansen a jeho kolegovia vyzývajú na zvýšenie ceny alebo dane z uhlíkových emisií, dotácie pre obnoviteľné zdroje energie a jadrovú energiu a globálnu spoluprácu v oblasti klimatických cieľov.
Navrhujú tiež ďalší výskum solárneho geoinžinierstva, techniky, ktorá by mohla ochladiť planétu vstrekovaním častíc do atmosféry, aby odrážali slnečné svetlo.
Počas tlačovej konferencie Hansen tiež vyzval ľudí, ktorých prehrievanie planéty rozčuľuje, k ďalším politickým aktivitám.
„Som presvedčený, že politická strana, ktorá neprijíma peniaze od záujmových skupín, je pravdepodobne nevyhnutnou súčasťou riešenia,“ povedal.
„Mladí ľudia by nemali podceňovať svoju politickú silu.“
Autor: Shannon Osaka, Kasha Patel
