O vyhynutých bratrancoch neandertálcov vieme najmä vďaka nálezom pár úlomkov kostí z jaskýň v Ázii. Denisovania sú stále celkom záhadou, ale isto vieme, že sa kedysi v dávnej minulosti stretli s ľuďmi.
Zrejme spolu bojovali, ale sa aj párili.
Existujú o tom dôkazy v DNA dnes žijúcich ľudí. Jedna z najrozšírenejších stôp genetického dedičstva denisovanov mohla moderným ľuďom pomôcť prispôsobiť sa chladnému podnebiu.
Miešanie génov však mohlo mať aj nevýhodu. U dnes žijúcich ľudí mohlo zvýšiť riziko vzniku psychiatrických porúch.
Ďalej sa dočítate:
- prečo bolo dlho ťažké odhadnúť podobu denisovanov,
- kde sa prejavuje denisovanská mutácia u dnešných ľudí,
- s akým rizikom sa spája genetický variant od denisovanov.
Prvá podobizeň
Ako presne vyzerali naši denisovanskí príbuzní, si vedci dlho iba domýšľali. Je to najmä preto, že sa z nich zachovali ozaj iba úlomky – kúsok malíčka, pár zubov a dolná čeľusť.
Iba pred pár rokmi odhadli vedci možnú podobu denisovanov na základe skúmania ich DNA.
„V mnohom denisovania pripomínali neandertálcov, ale niektorými črtami sa ponášali na nás a niektoré mali jedinečné,“ vysvetľoval v roku 2019 biológ Liran Carmel z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Podobizeň mladej denisovanky zverejnil s kolegami v odbornom časopise Cell. Mala širšiu tvár ako neandertálci či moderní ľudia a tiež mala dlhší zubný oblúk.

Iba mierna vizuálna odlišnosť mohla viesť aj k tomu, že keď sa moderní ľudia vydali z Afriky smerom na sever, pri ich stretnutiach s neandertálcami či denisovanmi preskočila iskra.
Genetické stopy po dávnom párení s denisovanmi je vidno najviac u ľudí dnes žijúcich v Ázii. Európania zas majú vyššie hodnoty neandertálskej DNA.
Následkom archaického párenia s denisovanmi sa venovali vedci v novom výskume vo vedeckom časopise PLoS Genetics. U dnes žijúcich ľudí objavili genetický variant, ktorý moderným ľuďom poskytoval výhodu a preto ho evolúcia uprednostnila. Jednoducho, väčšie šance na prežitie mali ľudia, ktorí túto mutáciu mali.