Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Mohutné dinosaury možno vyhubil zvírený prach, tvrdí nová štúdia publikovaná v časopise Nature Geoscience.
Vedci už desaťročia vedia, že približne pred 66 miliónmi rokov narazil do oblasti dnešného polostrova Yucatán obrovský asteroid. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že táto udalosť vyvolala masové vymieranie, ktoré vyhubilo tri štvrtiny všetkých druhov, vrátane takmer všetkých dinosaurov.
Ako presne však náraz viedol k apokalypse, zostalo nezodpovedané, pričom silná pozornosť sa sústredila skôr na „impaktnú zimu“, ktorá po ňom nastala - obdobie chladnej globálnej tmy.
V roku 1980 vedci vyslovili domnienku, že asteroid vyvrhol veľký oblak prachu z rozomletých hornín, ktorý pripravil rastliny o slnečné svetlo. Neskoršie výskumy sa však zamerali na sadze blokujúce slnko, ktoré vznikli pri prvom dopade a následných globálnych požiaroch, alebo na sírne aerosóly s dlhou životnosťou, ktoré sa uvoľnili pri kataklizme.
Otázka, ako bolo Slnko blokované a na ako dlho, bola veľmi kritická, pretože to zásadným spôsobom formovalo vývoj života na planéte. Dlhodobé obdobie tmy, ktoré zastavilo schopnosť rastlín premieňať slnečné svetlo na energiu, mohlo viesť ku kolapsu celého potravinového reťazca.
Práve pochopenie toho, ako život reagoval a v niektorých prípadoch zvládol takúto extrémnu klimatickú udalosť, môže poskytnúť informácie o budúcich vymieraniach.
Vedci spojili počítačovú simuláciu s analýzou vrstiev sedimentov na paleontologickom nálezisku Tanis, kde sú následky dopadu asteroidu Chicxulub zachované v mimoriadnych detailoch. Práca odhalila, že mohutný chumáč jemnozrnného prachu zahalil planétu a v atmosfére sa udržal 15 rokov, pričom ochladil povrch Zeme o 15 stupňov Celzia a na dva roky zastavil fotosyntézu.
„Prach mohol zastaviť fotosyntézu na taký dlhý čas, že to mohlo predstavovať vážny problém,“ povedal Cem Berk Senel, planetárny vedec z Belgického kráľovského observatória, ktorý viedol štúdiu. „Mohlo to viesť k reťazovej reakcii vymierania všetkých druhov v potravinovom reťazci.“
V článku sa dočítate:
- odkiaľ pochádzajú najnovšie údaje o dopade Chicxulubu,
- v ktorom období dinosaury zahynuli,
- ako sa líši dopad rôznych častíc pri blokovaní Slnka,
- čo ďalšie malo ešte vplyv na vyhubenie dinosaurov.
Nové poznatky zo Severnej Dakoty
Mnohé výskumné tímy sa pokúšali modelovať následky dopadu Chicxulubu. Nová štúdia vznikala tak, že tím čerpal údaje z lokality Tanis v dnešnej Severnej Dakote, ktorá bola verejnosti odhalená v roku 2019.
Unikátne nálezisko Tanis zachytáva bezprostredné následky nárazu s takými neuveriteľnými detailmi, že vedci môžu povedať, v ktorom období dinosaury zahynuli - bol to jarný deň na konci kriedy.
Senelov tím zistil, že jemné prachové zrnká z lokality Tanis majú približne rovnakú veľkosť ako mikroskopické baktérie, čo je malý, ale nie príliš malý rozsah veľkosti, ktorý by umožnil prachu zotrvať v atmosfére 15 rokov. To znamená, že prach by sa na blokovaní prístupu slnečného svetla k povrchu podieľal viac ako častice sadzí alebo aerosóly síry.
„ Je to fascinujúca štúdia,“ napísal v e-maili Clay Tabor, odborný asistent na katedre vied o Zemi na Connecticutskej univerzite. Tabor v roku 2020 publikoval v časopise Geophysical Research Letters článok, v ktorom píše, že sadze z požiarov by mohli byť hlavnou príčinou zastavenia fotosyntézy.
Nové informácie o veľkosti prachu pomôžu podľa Tabora zlepšiť simulácie klímy po dopade. Zrnká prachu, ktoré výskumníci objavili, mohli podľa modelu, ktorý vedci použili, pretrvávať v atmosfére dlhý čas, čo viedlo k väčšiemu poklesu slnečného žiarenia na povrchu ako iné častice blokujúce Slnko.
Položil si však otázku, či rozdiely v klimatických modeloch môžu vysvetľovať rozdiely medzi rôznymi štúdiami. Nový model napríklad predpovedal, že podobné množstvo sadzí by malo menší vplyv na slnečné svetlo ako niektoré predchádzajúce modely.
Správanie drobných častíc v atmosfére je komplikované a „tieto procesy môže byť ťažké presne simulovať, najmä v extrémnom prípade dopadu Chicxulubu,“ povedal Tabor.
Kunio Kaiho, planetárny vedec z univerzity Tohoku, publikoval výskum, ktorý dokazuje, že asteroid narazil do Zeme na vhodnom mieste, aby spôsobil masové vymieranie, pričom zasiahol horniny bohaté na ropu a vytvoril sadze blokujúce Slnko.
Kaiho uviedol, že nová štúdia „ má veľký význam pre naše chápanie mechanizmov zodpovedných za globálne ochladzovanie a masové vymieranie“ .
Mali dinosaury penis? Odpoveď treba hľadať u krokodílov Čítajte Katastrofická zmes
Obrovský náraz nevytvoril len oblak prachu. Desať kilometrov široký asteroid spôsobil otrasy na Zemi a vyvolal cunami. Vyvrhol úlomky, ktoré pri opätovnom dopade zohriali atmosféru a spôsobili globálne požiare. Vyhodil do vzduchu kamenný prach a iné druhy aerosólov a uvoľnil skleníkové plyny, ktoré odštartovali neskoršie obdobie globálneho otepľovania, čo mohlo trvať desiatky tisíc rokov.
David Kring, planetárny vedec z Lunárneho a planetárneho inštitútu v Houstone, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že nová práca potvrdzuje pôvodnú hypotézu o masovom vymieraní, ktorá prachu pripisovala zastavenie fotosyntézy.
„ Dĺžka trvania tmy je naozaj dôležitá, pretože ak skutočne došlo k zastaveniu fotosyntézy a to spôsobilo vymieranie, musela byť tma pomerne dlho,“ povedal Kring.
Vzhľadom na rozsiahle environmentálne dôsledky - od globálnych požiarov cez dažde s kyselinou sírovou až po veľké klimatické zmeny - je ťažké určiť jedinú príčinu rozsiahleho úhynu, pripomenul.
„ Každý z týchto environmentálnych dôsledkov postihol rôzne časti sveta a trval rôzne dlhý čas,“ povedal. „ Takže jednou z vecí, ktorým vo všeobecnosti rozumieme, aj keď zatiaľ nie do detailov, je, že naozaj je to zmes environmentálnych vplyvov, ktorá viedla k vymieraniu.“
