Koluje po Bratislave taká príhoda.
Nový štátny tajomník na kultúre si ako svoju prvú vec zavolal do novej kancelárie exorcistu, a potom si ju nechal vysvätiť. To je asi tak všetko, čo o tejto čeliadke božej potrebujete vedieť: analyzovať jej vzťah ku kultúre presahuje možnosti akéhokoľvek príčetného newslettra.
Ale keďže nás tu zaujíma predovšetkým veda, otázkou je, aký bude minister školstva.
Tomáš Drucker má povesť slušného, príčetného a pracovitého človeka – ak sa dokážete zbaviť predsudkov o jeho politickej minulosti. Má zahraničné školy. A pri preberaní rezortu nevymietal domnelého diabla, ale ocenil prácu svojho predchodcu, čo je pekné gesto.
Vraj by chcel zlepšiť vzdelávanie, pokračovať v reforme vysokých škôl orientovanej na výkon. A pri financovaní vedy a výskumu by chcel síce zohnať viac peňazí, no pri ich prerozdeľovaní zohľadňovať najmä kvalitu.
To sú všetko smelé a dobré plány.
Ale možno si pamätáte na Martinu Lubyovú. Dcéra bývalého predsedu SAV mala vo vedeckom prostredí relatívne dobrú odbornú povesť (aj keď s dôvetkom o niektorých menej pekných osobnostných črtách), zahraničné školy; na rozdiel od kdejakých kolegov vedela, ako sa držia vidlička a nôž. A ešte aj preberala rezort po najzbytočnejšom najdúchovi, ktorého vám väčšinu času bolo nanajvýš tak ľúto.
A ako to dopadlo...
