Jezuitský misionár a archeológ Antione Poidebard prelietaval ponad sýrsku pláň a hľadal zdroje vody, keď si vo vyprahnutej zemi všimol hranaté štruktúry. Dokopy ich zo svojho dvojplošníka našiel viac ako sto - pozostatkov rímskych pevností na východnej hranici dávno zaniknutej ríše.
Poidebard predpokladal, že objavil obranný múr Rimanov proti nepriateľom z Novoperzskej ríše, ktorej vládli Sasánovci. Čosi ako Hadriánov val, ibaže na Blízkom východe.
Na tomto predpoklade roky stavali historici aj archeológovia v regióne.
Odtajnené špionážne zábery z čias studenej vojny však ukazujú iný príbeh. Výskumníci pracujúci na Blízkom východe na nich objavili ďalšie stovky štruktúr, ktoré mohli patriť Rimanom. Nie všetky sa ťahali pozdĺž historickej hranice znepriatelených ríš.
Zdá sa, že Rimania na východnej hranici nemali múr.
V texte sa dočítate:
- prečo si Poidebard myslel, že našiel rímsky val,
- čo ukázali špionážne zábery Sýrie,
- ako vedci z fotky vedia, že našli rímsku stavbu,
- na čo slúžili stavby.
Je to hranaté a veľké
Francúzsky archeológ Poidebard bol priekopníkom leteckého prieskumu zrúcanín. O tých v Sýrii vydal v roku 1934 knihu Pozostatky Ríma v Sýrskej púšti (v origináli La trace de Rome dans le désert de Syrie).
Opisuje v nej 116 nálezísk rímskych pevností. Okrem toho, že mali ležať na pomedzí s Novoperzskou ríšou, podľa Poidebarda boli rozostavané okolo vojenskej cesty Strata Diocletiana - cesta Diokleciána, ktorý vládol Rímskej ríši od roku 284 do roku 305.
Jeho cesta sa tiahla zo severu na juh popri púštnej východnej hranici Rímskej ríše, prezývanej Limes Arabicus. Prechádzala popri rieke Eufrat či mestách Palmýra a Damask.
Poidebardov odhad sedel s jeho nameranými dátami, no keďže prelietaval iba ponad časť územia, jeho zistenia boli značne skreslené. Ak by dvojplošníkom mohol obletieť celú Sýrsku púšť (čo vtedy nemohol pre nedostatok času aj nedokonalé technológie), našiel by toho omnoho viac.
Naznačujú to práve americké špionážne zábery z dvoch ukončených misií. Satelity Corona snímali vojenské ciele počas studenej vojny a neskoršie satelity Hexagon snímali do roku 1986.
Iba nedávno sa na ne zamerali vedci, ktorí zvyčajne odkrývajú mezopotámske náleziská v Iraku. Počas pandémie covidu-19 nemohli pre obmedzenia pracovať v teréne, a tak začali na odtajnených záberoch skúmať okolité krajiny a konkrétne Sýriu.
