RÍM. Na prvý pohľad nevyzerajú zvitky z Herculanea nijako pozoruhodne, pripomínajú kus uhlia. Prežili výbuch sopky Vezuv v roku 79 a keby sa niekto pokúsil dvetisíc rokov staré dokumenty znovu rozvinúť, rozpadli by sa.
Odborníci sa ich už dlho pokúšajú rozlúštiť, aj keď text je pre ľudské oko prakticky nečitateľný. Teraz ale hlásia prvé úspechy, ku ktorým im pomohla umelá inteligencia.
V ruinách Pompejí našli dôkazy, že starovekí Rimania recyklovali odpad Čítajte Slovo purpurový
Prvýkrát od vtedy, čo Pompeje a Herculaneum pochovali vrstvy sopečného popola, sa podarilo dekódovať slovo na jednom z objavených zvitkov. Oznámil to tím vedcov, ktorý svojich kolegov vyzval na spoluprácu v rámci projektu Vesuvius Challenge (Vezuvská výzva). Vďaka počítačovým technológiám a pokročilej umelej inteligencii ohlásil Luke Farritor, študent univerzity v americkej Nebraske, že sa mu podarilo prečítať grécke slovo "porphyras", teda purpurový.
Farritor použil techniku pomenovanú virtuálne rozbaľovanie, ktorá umožňuje zuhoľnatený zvitok rozvinúť v počítačovej realite vďaka pokročilému snímkovaniu prostredníctvom výpočtovej tomografie, ktorá využíva röntgenové lúče.
Umelá inteligencia potom dokáže na dokumente vyhľadávať stopy atramentu, a dávať tak dokopy slová. Technológiu vyvinul profesor Brent Seales z univerzity v Kentucky a vylepšuje ju už skoro 20 rokov.
Snaha rozlúštiť zvitky z Herculanea ale trvá omnoho dlhšie, najmenej odkedy ich začiatkom 18. storočia náhodne objavil robotník, ktorý v mieste niekdajšieho zničeného mesta kopal studňu. Na mieste sa našlo približne 1100 zuhoľnatených zvitkov, ktoré podľa všetkého pochádzajú z knižnice domu patriaceho svokrovi Júliusa Caesara. Zbierka je jedinou dochovanou rozsiahlejšou knižnicou z čias antiky.
Výbuch Vezuvu zrejme zmenil mozog jednej z obetí na čierne sklo Čítajte Krehký materiál
V 19. storočí sa ľudia pokúšali stovky papyrusov rozvinúť, ale krehký materiál sa rozpadol na kusy. Jedným z tých, ktorí sa snažia študovať tieto fragmenty, je aj Michael McOsker z londýnskej University College.
"Máme pred sebou zjavne dlhú cestu, kým sa nám podarí prečítať celý zvitok, to je ten hlavný cieľ. Ale som si istý, že teraz je to riešiteľná záležitosť a že to pravdepodobne ani nepotrvá tak dlho," povedal.
"Nerozvinuté papyrusy sú veľmi vďačné a významné a mať kompletné texty bude obrovský skok vpred.. . Tá obrovská šírka možností ma teraz skoro paralyzuje a som vďačný za akékoľvek antické dielo, ktoré sa nám podarí nájsť. Bude veľmi vzrušujúce študovať čokoľvek, čo objavíme, "dodal.
Prvé slovo vo zvitkoch rozlúštil Farritor a takmer súčasne a nezávisle od neho aj Youssef Nader, absolvent biorobotiky na Slobodnej univerzite v Berlíne. Obaja za to dostali ocenenie za úspešné dekódovanie prvého slova vo výške 50-tisíc dolárov. Hlavná cena vypísaná projektom Vesuvius Challenge ale na svojho víťaza ešte len čaká. Suma 700-tisíc dolárov pripadne tímu, ktorému sa podarí prečítať štyri súvislé pasáže s dĺžkou najmenej 140 znakov.
Seales dúfa, že čiastočné rozlúštenie podľa podmienok súťaže sa podarí do konca tohto roka a že prečítať celý zvitok bude možné do konca roka 2024.
"Tento materiál vznikol pred dvetisíc rokmi - vtedy žili ľudia, ktorí ho písali. Písali o láske, písali o vojne, písali o mieri, viedli spolu spory. V týchto rukopisoch sú aj dialógy, ktoré spolu viedli o svojom filozofickom pohľade na svet. Aj keby sme si z toho vzali len poučenie o tom, aké silné ľudské puto nás spája s antikou, bude to podstatné," dodal Seales.
Loading
...
