Povedzme, že nateraz z toho nebudem vyvodzovať kultúrne dôsledky.
Ale zdá sa, že výskumníci narazili na nový, univerzálny zákon v prírode. Dokonca taký univerzálny, že Darwinova evolúcia je iba jeho špeciálnym prípadom, a to za istých podmienok.
V princípe totiž podľa štúdie v PNAS hovorí, že komplexné prírodné systémy – áno, živé aj neživé – sa vždy vyvíjajú do stavov s väčšou komplexnosťou a rôznorodosťou. Platí to pre kryštál rovnako ako pre evolúciu druhov.
Stačí, ak sú splnené nasledujúce predpoklady: systém sa skladá z viacerých zložiek (atómy a molekuly, bunky, jednotlivci v skupine,...), ktoré sa môžu usporadúvať a toto usporiadanie meniť. Vplývajú na ne vonkajšie prírodné procesy a zákony. A len časť nových konfigurácií prežije selekčný proces vzhľadom na nejakú funkciu.
Skrátka, všetko, čo sa z niečo ho skladá a toto niečo vytvára zložité usporiadania, ktoré sa pod tlakom vonkajších okolností vyvíjajú, sa vzhľadom na nejaké potreby mení - a je vo výsledku rôznorodejšie.
Takto vyzerá evolúcia.
Evolúcia nemá zámer. Ale potrebuje stabilitu výsledku. Potrebuje prísun energie. A má tendenciu skúšať nové veci: čo môže viesť k novým vlastnostiam.
Takže aj keď z tohto nateraz nebudem vyvodzovať kultúrne dôsledky, asi si ich dokážete domyslieť. A dokážete si domyslieť aj to, že akákoľvek snaha zakonzervovať súčasnosť alebo sa vrátiť do nejakej vyprojektovanej minulosti, je márna – prinajmenšom z dlhodobého hľadiska.
Nie preto, že ide o nejaký súboj ideológií a predstáv.
