Stenčovanie ľadu v Antarktíde je rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Podľa nového výskumu, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, sa za posledných 25 rokov zmenšilo viac ako 40 percent ľadových šelfov v Antarktíde, čo môže urýchliť zvyšovanie hladiny morí tým, že do oceánu môže prúdiť viac pevninského ľadu.

Z výsledkov vyplýva, že rozsah stenčovania ľadových šelfov je rozsiahlejší, než sa doteraz predpokladalo, a poskytuje čoraz viac dôkazov o tom, že kontinent pociťuje účinky vyšších globálnych teplôt.

„Prekvapujúcim výsledkom pre mňa bolo, koľko ľadových šelfov sa tak výrazne a nepretržite zmenšuje,“ povedal Benjamin Davison, hlavný autor štúdie. „Veľa ľadových šelfov, nielen tých veľkých, postupne stráca svoju hmotnosť bez náznaku obnovy.“

Prirodzený cyklus

Ľadové šelfy sú masívne plávajúce časti ľadu, ktoré sa rozprestierajú od ľadovcov na pevnine. Hrajú rozhodujúcu úlohu pri spomaľovaní stekania ľadu na pevnine do oceánu tým, že v podstate pôsobia ako stena a obklopujú takmer celé pobrežie Antarktídy.

Keď sa ľadové šelfy stenčia alebo ustúpia, ľad na pevnine môže rýchlejšie prúdiť do oceánu a urýchliť zvyšovanie hladiny morí. Antarktický a grónsky ľadovec sú zodpovedné za viac ako tretinu celkového zvýšenia hladiny morí v posledných desaťročiach.

Analýzou viac ako 100-tisíc satelitných snímok z rokov 1997 až 2021 Davison a jeho kolegovia zistili, že 71 zo 162 ľadových šelfov obklopujúcich Antarktídu zmenšilo svoj objem. Takmer 50 z nich stratilo počas týchto rokov viac ako 30 percent svojej pôvodnej hmotnosti.

Tím tiež zistil, že 29 šelfov počas skúmaného obdobia nabralo na hmotnosti a ďalších 62 svoju hmotnosť výrazne nezmenilo.

„Zdravé ľadové šelfy časom prirodzene ustupujú a rastú,“ povedal Davison, výskumník z Univerzity v Leedsi.

Ľadový šelf neustále tečie a postupuje, ale tiež stráca hmotu topením alebo telením, čo je, keď sa jeho čelo odlomí do oceánu. Potom môže na seba nabrať ľad z pevniny a opäť rásť.

Veľká časť neustále sa zmenšujúcich ľadových šelfov však ukazuje, že tento prirodzený cyklus sa nedeje, povedal Davison.

„Už 25 rokov len pozorujeme, ako sa zmenšujú a zmenšujú a zmenšujú... Často bez náznaku akéhokoľvek pokroku alebo rastu za ten čas,“ povedal Davison. „To nie je v súlade s tým, čo očakávame od prirodzeného cyklu ľadového šelfu.“

Časti tohto rýchlo sa topiaceho ľadového šelfu v západnej Antarktíde boli zmapované a zmerané v roku 2016. (zdroj: Jeremy Harbeck|Operation IceBridge|Goddard Space Flight Center|NASA)

Najväčšia časť zmenšujúcich sa ľadových šelfov bola zistená na západnej strane Antarktídy, kde teplejšia voda môže šelfy zospodu erodovať. Takmer všetky ľadové šelfy na západnej strane zaznamenali úbytok ľadu.

V západnej Antarktíde zaznamenal Getzov šelfový ľadovec jeden z najväčších úbytkov ľadu. Počas skúmaného obdobia stratil 1,9 bilióna ton ľadu – takmer výlučne v dôsledku topenia na základni šelfu. Šelfový ľadovec Pine Island stratil 1,3 bilióna ton ľadu, pričom tretina z toho bola spôsobená telením.

Väčšina ľadových šelfov vo východnej Antarktíde však zväčšila svoj objem alebo zostala rovnaká. Davison povedal, že východ nie je tak vystavený teplej vode ako druhá strana kontinentu. Región je chránený pásom studenej vody pri pobreží, ktorý pomáha držať blízku teplú vodu na uzde.

Aj napriek tomu štúdia ukázala miesta, kde sa ľadové šelfy zmenšujú, a vedci stále skúmajú príčiny. Davison uviedol, že jednou z teórií je, že teplejšia voda na západnej strane môže pomaly zasahovať do regiónu.

K jednému z posledných zrútení ľadového šelfu došlo vo východnej Antarktíde v marci 2022. Ťažký ľadový šelf Conger, veľký približne ako New York, sa v priebehu niekoľkých týždňov úplne zrútil, čo pravdepodobne vyvolala rekordná vlna horúčav v Antarktíde, ktorá sa ukázala ako najintenzívnejšia v histórii.

Jasné signály ústupu

Tenčenie ľadových šelfov sa prejavilo aj v okolitom prostredí. Tím odhadol, že počas 25 rokov trvania štúdie sa do oceánu dostalo 66,9 bilióna ton sladkej vody z ľadových šelfov. Sladká voda môže zriediť slanšiu vodu v oceáne a urobiť ju ľahšou, čím sa oslabí oceánska cirkulácia – túto zmenu už vedci pozorovali v okolí Antarktídy.

Vedec Alex Gardner, ktorý sa na výskume nepodieľal, uviedol, že výsledky štúdie potvrdzujú predchádzajúce práce zaoberajúce sa zmenami ľadových šelfov vrátane jeho vlastných. V jeho predchádzajúcej práci sa zistilo, že telenie sa zvýšilo a spôsobilo, že ľadové šelfy strácajú viac hmoty do oceánov.

Nová štúdia tiež doplnila inú štúdiu, ktorá ukázala, aké rozsiahle je stenčovanie ľadových šelfov na celom kontinente.

Satelitné snímky zachytávajú ľad oddeľujúci sa od šelfu Pine Island v roku 2013. (zdroj: Holli Riebeek|NASA Earth Observatory)

„Teraz máme viacero skupín, ktoré dospeli k rovnakému záveru, že keď sa pozriete na antarktické ľadové šelfy v ich celku, vidíte jasné signály ústupu a stenčovania, signály, ktoré sa očakávajú v otepľujúcom sa svete,“ povedal Gardner.

Davison povedal, že súčasný súbor údajov o ľadových šelfoch ešte nie je dostatočný na to, aby vedci mohli definitívne určiť súvislosť so zmenou klímy, ale podľa neho by to bola „pozoruhodná zhoda okolností“, ak by prirodzená variabilita ľadových šelfov bola práve o toľko väčšia.

Okrem toho klimatické modely predpovedajú, že ľadové šelfy sa budú v otepľujúcom sa svete postupne zmenšovať, ako sa to už pozorovalo, a nakoniec dosiahnu bod zlomu, ktorý by mohol viesť k tisícročnému obdobiu rozpadu ľadového kryhu.

Davison však povedal, že vplyv na planétu by mohol tento proces mať aj bez toho, aby dospel až k tomuto zlomovému bodu.

„Zmeny sú veľké a zásadné, aj keď si dokážeme predstaviť ešte horší scenár,“ povedal Davison.

Autor: Kasha Patel