Za posledné dva roky na vtáčiu chrípku zomreli stovky miliónov vtákov na celom svete. Ochorenie sa na niektorých miestach dostalo aj medzi cicavce ako tulene či norky.
Vtáčia chrípka decimuje divoké populácie vtákov aj hydinu. Niektorí odborníci sa obávajú, že by mohla viesť k ďalšej pandémii u ľudí, ktorí sa vírusom zriedkavo nakazia.
Sľubnú cestu k trvalej odolnosti voči vtáčej chrípke prináša nový výskum z Veľkej Británie. V rámci neho vedci vytvorili geneticky upravené kurčatá.
V texte sa dočítate:
- aká je úmrtnosť na H5N1 u ľudí,
- ako upravené kurčatá odolali vírusu,
- prečo zatiaľ upravené kurčatá neputujú na farmy.
Ešte tam nie sú
V súčasnosti niektorí farmári využívajú na ochranu hydiny pred vtáčou chrípkou najmä očkovacie látky. Tie sú však často drahé a nie vždy plne účinné, keďže vírus vtáčej chrípky sa rýchlo vyvíja a mení.
Ako prevencia pred ochorením sa využíva aj chov vtáctva v uzavretých priestoroch, čo však zase znižuje blahobyt zvierat.
Vtáčia chrípka je spoločné označenie pre skupinu vírusov, ktoré sa vyvinuli na šírenie medzi vtáctvom. V posledných rokoch sa najviac šíri kmeň H5N1.
Okrem vtáctva vo vzácnych prípadoch infikuje aj ľudí. Za posledných dvadsať rokov sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie H5N1 nakazilo 878 ľudí, z toho 458 ľudí umrelo. Vírus teda spôsobuje úmrtie v 56 prípadoch nákazy. V súčasnosti však nie veľmi účinný pri šírení nákazy medzi ľuďmi, k väčšine infekcií dochádza pri kontakte s nakazenou hydinou či inými zvieratami.

Zdá sa, že práve genetická úprava kurčiat a inej hydiny by mohla byť najúčinnejším opatrením proti šíreniu vtáčej chrípky, u ktorej mnohí odborníci vidia potenciál na vznik pandémie. Upravené gény by sa dedili medzi generáciami.
Keď upravené kurčatá vedci vystavili prirodzeným hodnotám oslabeného vírusu vtáčej chrípky, nakazil sa len jeden vták z desiatich. Ak však kurčatá vystavili vyšším dávkam vírusu, nakazila sa polovica.