Najvzdialenejší Einsteinov prstenec. Aj takýto nezvyčajný záber zverejnili v septembri vedci pracujúci s Webbovým teleskopom. Okrem toho ukázali aj krátke, no pôsobivé štádium v živote mladej hviezdy.
V septembri vyšli tiež dve správy, že Webb objavil na vesmírnych telesách aj znaky, ktoré môžu súvisieť so životom. Zatiaľ ide iba o predbežné, no uchvacujúce pozorovania.
Stále viac sa ukazuje, že Webb má schopnosť objaviť život v našej Galaxii. Kedy to príde, je zrejme otázkou času, teda ak život inde existuje.
V texte sa dozviete:
- čo sú Herbigove-Harove objekty,
- odkiaľ by Webb dokázal vidieť život na Zemi,
- čo je Einsteinov prstenec
- a čo sťažuje pátranie po živote v systéme Trappist-1.
Náznak života?
Na exoplanéte K2-18 objavil Webbov teleskop stopy organickej zlúčeniny, ktorú na Zemi produkuje iba život. Už keď ju pred štyrmi rokmi pozoroval Hubblov teleskop, vedci hovorili, že objavili jedinečné miesto. Zdalo sa, že má vhodné podmienky na vznik života - je v obývateľnej zóne od hviezdy a v atmosfére má vodnú paru.
Webb teraz pridal ešte viac dôkazov o tom, že K2-18 môže byť hyceánskou planétou. To sú hypotetické horúce planéty s vodou na povrchu a vodíkovou atmosférou. V atmosfére totiž teraz Webb objavil nadbytok metánu a oxidu uhličitého.
Vedcov však viac zaujal náznak prítomnosti molekuly dimethylsulfidu. Na zemi ho vytvárajú iba živé organizmy, najmä morské riasy. Objav však nie je dôkazom, že K2-18 má určite život. Je možné, že inde vo vesmíre látka vzniká aj pri neživých procesoch, ktoré nepoznáme.
Navyše sú pozorovania iba predbežné a Webb teraz musia vedci ešte niekoľkokrát namieriť na planétu vzdialenú 120 svetelných rokov v súhvezdí Lev, aby svoj dohad potvrdili alebo vyvrátili.
„Ak by sa to potvrdilo, bola by to veľká vec, a cítim zodpovednosť, aby sme to mali správne, ak robíme také odvážne vyhlásenia,“ povedal vo vyhlásení NASA vedúci výskumu Nikku Madhusudhan.
Umelecké vyobrazenie možnej podoby exoplanéty K2-18b na zákalde vedeckých dát z Webbovho teleskopu. (zdroj: NASA, CSA, ESA, J. Olmsted (STScI), Science: N. Madhusudhan (Cambridge University))Nadzvukový únik
Tá etapa v živote hviezdy trvá na kozmické pomery veľmi krátko - len niekoľko tisíc rokov. Z pólov hviezda vyvrhuje plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu. Vzniknuté štruktúry pripomínajú hmlovinu a nazývajú sa Herbigove-Harove objekty.
Jeden z nich označený číslom 211 zachytil Webbov teleskop. Herbigov-Harov objekt zachytil v okolí hviezdy, ktorá je v porovnaní s naším Slnkom novorodencom.
Na zábere z Webba vidno sériu rázových vĺn, ktoré vznikli pri náhlom výrone hmoty smerom vľavo dole a vpravo hore.
Webbov pohľad na Herbigov-Harov objekt 211 odhaľuje krátku etapu života mladej hviezdy, ktorá vyvrhuje z pólov plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu. (zdroj: ESA/Webb, NASA, CSA, T. Ray (Dublin Institute for Advanced Studies))Život na Zemi by videl
Ak by sa Webbov teleskop nachádzal pri inej hviezde v našej Galaxii, na Zemi by dokázal spozorovať inteligentný život. Modelová nerecenzovaná štúdia zverejnená na webe arXiv ukazuje, že Webbov teleskop má schopnosť objaviť mimozemské civilizácie, ak existujú.
