Pred dvanásťtisíc rokmi sa lovci a zberači postupne usadili a začali farmárčiť. Vedci dlhé roky predpokladajú, že prvé rastliny, ktoré začali cielene pestovať, boli obilniny. No na počiatku zdomácňovania mohol byť v skutočnosti vinič.
Pred tisíckami rokov mali plody viniča len niekoľko bobuliek, ktoré boli výrazne horkejšie, než tie, ktoré poznáme dnes. Cieleným šľachtením z neho ľudia vytvorili chutnejšie ovocie ľahšie na pestovanie.
Tento proces nezačali obyvatelia krajín okolo Stredozemného mora, ktorí sú známi viacerými chutnými odrodami vína. Tam isté obdobie vinič dokonca ani nerástol. Do Európy zdomácnenú vínnu révu priniesli prisťahovalci.
V texte sa dočítate:
- Prečo v časti Európy kedysi vymrel vinič.
- Kedy a kde vyšľachtili ľudia prvé hrozno.
- Aké odrody vznikli pri prvom šľachtení hrozna.
Dve centrá vína
Výskum vína, viniča a ich pôvodu prebieha len v uplynulých pätnástich rokoch. Jednotlivé vedecké práce doteraz prinášali rôzne protichodné výsledky. Niektorí tvrdili, že pestovanie viniča sa začalo v Strednej Ázii, ďalší na Pyrenejskom polostrove a tretí na Kaukaze.
V marci však vo vedeckom časopise Science najväčšia genetická analýza viniča ukázala, kde sa skutočne začal príbeh dnešných vín. V nej vedci analyzovali 3500 pestovaných a divokých odrôd viniča z celého sveta.
Základom na porovnávanie jednotlivých odrôd bol divý vinič Vitis vinifera sylvestris, ktorý je žijúcim predkom všetkých moderných šľachtených viničov.
Čosi ako vínny test otcovstva odhalil, ktoré z dnešných pestovaných odrôd sú divému viniču najbližšie. Znamená to, že tieto boli zdomácnené ako prvé.
Test priniesol nezvyčajný výsledok. Najbližšie divému viniču sylvestris boli dve odrody, ktoré pochádzajú z oblastí vzdialených tisíce kilometrov.
