Naposledy bol na Zemi superkontinent pred 175 miliónmi rokov.
Pangeu obmýval prvotný oceán Panthalassa a nakoniec sa táto masa pevniny vplyvom platňovej tektoniky rozpadla a vznikli kontinenty, ktoré poznáme dnes.
Ani tie však nie sú nehybné a sú na veľmi pomalej ceste k zrážke.
O 250 miliónov rokov Afrika stretne s Európou, Austrália sa presunie na sever a spojí sa s Áziou, Atlantický oceán nakoniec zanikne, keď sa Amerika spojí so vzniknutou masou pevniny.
Tento budúci superkontinent vedci prezývajú Pangea Ultima. V novom výskume vo vedeckom časopise Nature Geoscience sa vedci pozreli na to, aké klimatické podmienky na ňom budú panovať a nemajú dobrú správu pre cicavce.
V texte sa dočítate:
- ktorý superkontinent bol na Zemi prvý,
- že Afrika sa pomaly hýbe k Európe už milióny rokov,
- ako sa zmení klíma na Zemi na superkontinente Pangea Ultima,
- koľko miesta zostane pre cicavce,
- či by mohli na Pangei Ultime žiť ľudia.
Nepoznáme budúcnosť
V súčasnosti má k superkontinentu najbližšie Eurázia, ktorá zlučuje zhruba 57 percent všetkej pevniny. Aby však bola masa zeme superkontinentom, musí obsahovať aspoň 75 percent pevniny.
V minulosti mala Zem aspoň sedem superkontinentov. Prvým bol Vaalbara. Objavil sa ako vôbec prvá pevnina, z praoceánu sa vynoril pred zhruba 3,5 miliardy rokov.
V súčasnosti sa predpokladá, že Zem je uprostred superkontinentálneho cyklu. Na jeho konci s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k vzniku Pangey Ultimy.
„Samozrejme nepoznáme budúcnosť,“ povedal pre NASA v roku 2000 autor tohto odhadu geológ Christopher Scotese. „Môžeme len predpovedať, ako sa budú platne ďalej pohybovať, čo nové sa môže stať a kde to všetko skončí.“
