Postoje k imigrantom boli v krajinách bývalého východného bloku vždy negatívnejšie ako na Západe. V mnohých ohľadoch sa však Východ za posledných 22 rokov zmenil, hovorí britský profesor RORY FITZGERALD zo City, University of London, ktorý riadi výskumný projekt Európska sociálna sonda (ESS ERIC).
V utorok si v Bratislave prebral Medzinárodnú cenu v oblasti vied o spoločnosti a kultúre od Slovenskej akadémie vied a denníku SME porozprával, kedy sa menia postoje ľudí k ku gejom a lesbám a ako zabezpečiť, aby ľudia v prieskumoch odpovedali pravdivo.
V texte sa dozviete:
- prečo sa menia postoje ľudí ku gejom a lesbám, keď sa presťahujú z východu Európy na Západ,
- prečo majú Slováci a Maďari negatívny postoj k imigrantom,
- kedy sú postoje k imigrantom pozitívnejšie,
- prečo je lepšie pýtať sa, či by človeku neprekážalo mať za suseda geja či lesbu,
- prečo ľudia môžu klamať, že sympatizujú s fašistami.
V jednom z vašich výskumov ste zisťovali, ako sa menia postoje migrantov z východnej do západnej Európy k homosexualite s použitím údajov z Európskeho sociálneho prieskumu. Ako sa teda mení ich postoj?
V prvom rade sme museli skombinovať niekoľko rôznych kôl ESS, aby sme mali dostatočne veľkú vzorku respondentov, ktorí sa presťahovali z východnej do západnej Európy.
Nerozlišovali sme medzi jednotlivými krajinami východnej Európy. Takže ide o každého, kto prišiel na západ z Poľska, Bulharska, Slovenska, Českej republiky alebo ktorejkoľvek z krajín bývalého východného bloku.
Európska sociálna sonda
Medzinárodný komparatívny sociálny prieskum, ktorý sa uskutočňuje každé dva roky od roku 2001.
Jej cieľom je:
sledovať zmeny v sociálnej štruktúre, v podmienkach a postojoch v Európe interpretovať ich,
prinášať podložené ukazovatele rozvoja na národnej úrovni, založené na pohľade občanov na kľúčové prvky spoločnosti,
zviditeľňovať dáta a ich dosah na spoločenské zmeny medzi akademikmi, politikmi a širšou verejnosťou.
Potom sme sa pozreli na ich postoje k otázke: Myslíte si, že gejovia a lesby by mali mať slobodu žiť svoj vlastný život tak, ako chcú?
Odpovede tých, ktorí emigrovali, sme porovnali s tými, ktorí sa narodili v krajinách, kde sa robil prieskum.
Ak sa pozrieme na počet rokov, ktoré uplynuli od emigrácie ľudí z východnej do západnej Európy, trvalo v priemere dvadsať rokov, kým sa ich postoje podobali tým, ktoré mali ľudia, ktorí sa na západe narodili.
Vieme, prečo sa ich postoje menia?
Teória je, že je za tým akulturácia. To znamená, že keď sa presťahujete do novej krajiny, pomaly sa vystavujete kultúre, ktorá je okolo vás a tá postupne ovplyvňuje vaše postoje a hodnoty.
A ak by sa niekto zo západnej Európy presťahoval do východnej Európy, zmenili by sa jeho postoje ku gejom a lesbám a bol by menej tolerantný?
Bolo by zaujímavé pozrieť sa na to, ale, bohužiaľ, toto sme neskúmali. Vzorka takýchto ľudí by bola veľmi malá na akékoľvek závery.
Mohli by sa zmeny spôsobené kultúrnymi vplyvmi vyskytnúť aj pri iných otázkach, napríklad rasizme či postojoch k imigrantom?
Iní vedci sa na toto pozerali a našli o tom dôkazy. V takýchto prípadoch však možno akulturácia trvá dlhšie.
V jednom kole prieskumu ESS sa ukázalo, že na Slovensku sú postoje k imigrantom výrazne negatívne, horšie sú iba v Maďarsku a v Českej republike. Prečo to tak je?
Politický diskurz v týchto krajinách okolo imigrantov je to dosť negatívny najmä v posledných rokoch. Nie som veľmi oboznámený s tým, ako to je na Slovensku, ale myslím, že sa imigranti využívali aj v predvolebnej kampani. Samozrejme, aj v Maďarsku a do istej miery aj v Poľsku je to vysoko spolitizovaná téma. V Poľsku je však zaujímavé, že postoje neboli také negatívne ako na Slovensku a v Maďarsku.
