Počas studenej vojny tak prebiehal celkom bežný tréning. Americké lietadlá naložené jadrovými bombami mali simulovať útok na Sovietov.
Bol február 1958 a major amerického letectva Howard Richardson s 3400-kilogramovou bombou na palube bombardéra B-47 Stratojet práve letel na miesto výcviku, keď doň vrazila stíhačka F-89 Sabre, ktorej zlyhal radar.
Pilot stíhačky sa katapultoval a posádka bombardéra núdzovo pristála na neďalekej leteckej základni. Predtým sa však musel Richardson zbaviť nadbytočnej záťaže, hrozilo totiž, že pri pristátí dôjde k havárii.
Termonukleárnu bombu Mark 15 zhodil z výšky 2200 metrov do Atlantického oceánu neďaleko ostrova Tybee v štáte Georgia. Na dne leží dodnes, no nikto nevie, kde presne.
Ide o jednu z troch stratených jadrových bômb Spojených štátov amerických, o ktorých existujú záznamy. Na dne morí a oceánov je však jadrových zbraní viac.
Niektoré z nich sa ukrývajú v potopených sovietskych ponorkách.
Tri stratené bomby
Je ťažké predstaviť si, že niekto stratí niečo také ničivé, ako je jadrová bomba.
Nehody však kedysi neboli úplne ojedinelé. V roku 1957 napríklad USA neúmyselne zhodili jadrovú zbraň počas každého 320. letu, napísal v knihe Command and Control investigatívny novinár Eric Schlosser. Spočítané s tým, ako často sa zrážali bombardéry B-52, mohlo dôjsť ročne k devätnástim nehodám s jadrovými zbraňami.
Pamätná je jedna, ktorá sa odohrala pri dedine Palomares na juhu Španielska. V januári 1966 sa tu zrazili dve lietadlá amerického letectva.
Jedným z nich bol bombardér, ktorý niesol štyri vodíkové bomby. K jadrovej explózii našťastie nedošlo, po oblasti sa však rozpŕchol rádioaktívny materiál a niektoré oblasti blízko dediny sú preto dodnes uzavreté. Omnoho väčší problém bol, že jedna z vodíkových bômb sa stratila v Stredozemnom mori.
Jadrovú bombu B28FI sa podarilo vyloviť 80 dní po nehode pri španielskej dedine Palomares. (zdroj: U.S. Navy, Natural Resources Defense Council)Dopadla kdesi do podmorského kaňonu do hĺbky 780 metrov. Americkí vojaci hľadali bombu osemdesiat dní. Pri prvom pokuse o vytiahnutie však spadla ešte o sto metrov hlbšie.
Vodíkovú bombu sa nakoniec podarilo vytiahnuť, ako v mnohých ďalších prípadoch, keď bomba neúmyselne kamsi spadla. V minimálne troch prípadoch, ktoré sú odtajnené, však Američania nedokázali stratené jadrové zbrane lokalizovať.
V prípade nehody pri ostrove Tybee sa dlho špekulovalo, či bola vôbec funkčná a obsahovala plutónium. Americké letectvo presviedčalo verejnosť, že jadrová kapsula bola nahradená atrapou. Odtajnený dokument z 1966 však naznačoval, že išlo o úplnú jadrovú bombu.
Pilot Richardson nakoniec ľutoval, že bombu do mora zhodil, povedal v roku 2004 pre televíziu CBS News.
„Mali by si ma pamätať za to, že som s tým lietadlom bezpečne pristál,“ povedal. „No zrejme si ma zapamätajú pre túto bombu.“
Po bombe pátrali v roku 1958 viac ako deväť týždňov, kým ju označili za nenávratne stratenú. Dnes sa predpokladá, že leží v hĺbke dvanásť metrov uväznená pod niekoľkometrovou vrstvou bahna.
Občas sa síce objavia správy, že niekto vo vodách pri ostrove nameral zvýšenú rádioaktivitu, no doteraz šlo vždy o planý poplach.
