Biológia je biológia.
Ak sa ju pokúšame vtesnať do akýchkoľvek ideologických rámcov, nakoniec aj tak skončíme pri biológii. A pri mechanizmoch, ktoré nejako fungujú, nech už sa s nimi kultúrne vojny snažia urobiť čokoľvek.
Fundamentalisti by zostali prekvapení pri zistení, čo sú a ako fungujú také indukované pluripotentné kmeňové bunky.
Debata o vývoji ľudského plodu je plná takýchto zákopov. Všetkým by nám pritom pomohlo, keby sme začali rozlišovať medzi gamétami, zygotou, morulami, blastulami, gastrulami a tak ďalej... a vyvinutým plodom vo všeobecnosti. Keby sme možno o malý kúsok dávali lepší pozor na strednej škole.
Vážnym problémom totiž je, že tomuto procesu aj pre rôzne uvedené predsudky nerozumieme. Nerozumieme mu dobre. Možno sa to teraz mení.
Vedcom sa totiž podarilo vytvoriť model ľudského embrya – v preklade, životaschopný ľudský plod, len si všetci dávajú pozor na to, aby nepoužili slová ako „životaschopný“, „ľudský“ a „plod“ – bez toho, aby použili spermie, vajíčka a maternicu.
Čítate správne: dvojtýždňové embryo vzniklo a vyvíjalo sa bez toho, aby sa použili pohlavné bunky či maternica ženy.
Ak to extrémne zjednodušíme, výskumníci vzali kmeňové bunky, rôznorodými chemickými zásahmi ich zmenili na štyri ďalšie druhy buniek, zmiešali ich a sledovali, ako vznikne, ehm, model ľudského embrya. Vyšlo im to zatiaľ v jednom zo sto pokusov.
Ak zostaneme v rovine medicíny, tento skvelý pokrok nám pomôže lepšie preskúmať vývojové štádium nášho druhu, ktorému stále dobre nerozumieme. Pomôže nám experimentovať bez toho, aby vedu obmedzovali niekedy až nezmyselné etické regulácie (ktoré v druhej polovici sveta aj tak nik nedodržiava). Uľahčí nám pochopiť základné mechanizmy, zjednoduší vývoj skríningu a nebodaj liekov.
Niekto si tu koleduje o Nobelovu cenu.
V tej spoločenskej rovine to však bude rovnako podstatné. Tento experiment totiž jasne a jednoznačne ukazuje, ako sú niektoré ideologické predsudky a predstavy o ľudských (a nielen ľudských) plodoch hlúpe, naivné a biológiou nepodložené.
