Dve vedecké štúdie nedávno vyslovili odvážne tvrdenia o predkoch moderného človeka. Podľa prvej vraj naši dávni príbuzní takmer vyhynuli pre klimatickú zmenu pred 900-tisíc rokmi. Autori tej druhej zas predkladajú dôkaz o tom, že ľudia sa vlastne nevyvinuli v Afrike.
Kritici však nesúhlasia. Autori podľa nich nepriniesli dostatok dôkazov a v jednom prípade odporujú vedeckej názorovej zhode.
V texte sa dočítate:
- ako mohol vyzerať populačný problém pred 900-tisíc rokmi,
- prečo je odvážne tvrdiť, že priami predkovia ľudí takmer vyhynuli,
- aký dôkaz majú vedci, podľa ktorých predkovia ľudí neprišli z Afriky.
Potýčka s vyhynutím?
V porovnaní s inými žijúcimi primátmi majú moderní ľudia relatívne nízku genetickú diverzitu. Vedci dlhé roky predpokladali, že za to mohol prudký pokles počtu jedincov v populácii, ktorý sa nazýva aj efekt hrdla fľaše.
V novom výskume v časopise Science vedci z Čínskej akadémie vied tvrdia, že k tomu mohlo dôjsť pred 900-tisíc rokmi vplyvom stotisíc rokov trvajúceho chladného obdobia. K záverom dospeli pomocou novej štatistickej metódy, ktorú založili na genetických dátach od 3154 moderných ľudí z afrických a eurázijských populácií.
Vzdajú sa sexu a brat má z toho výhody. Môže mať celibát evolučný význam? Čítajte Podľa autorov klesol počet predkov ľudí v reprodukčnom veku na 1280 jedincov. Pred nástupom drsných klimatických podmienok ich pritom mohlo byť 58- až 135-tisíc. Nízky počet jedincov pretrval až do doby pred 813-tisíc rokmi, tvrdia autori.
Členovia narastajúcej populácie sa mohli vyvinúť na Homo heidelbergensis, ktorý mohol byť podľa niektorých vedcov predkom neandertálcov, denisovanov a Homo sapiens. Podľa iných sú však nájdené fosílie od tohto poddruhu príliš rozdielne, aby ho bolo možné klasifikovať ako samostatný druh Homo.
Kým autori komentáru v Science - archeológ Nick Ashton a paleoantropológ Chris Stringer výsledky čínskych vedcov predbežne prijímajú, iní s nimi majú problémy.
