Nebezpečné ako asteroid, ktorý vyhubil dinosaury. Invázne druhy ohrozujú ľudstvo, varuje OSN

Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.

Invázni škodcovia pustošia celú planétu, ničia úrodu, šíria patogény, znižujú množstvo rýb, na ktoré sa ľudia spoliehajú ako na zdroj potravy, a spôsobujú úhyn pôvodných rastlín a zvierat. Vyplýva to z rozsiahlej správy, ktorú podporila Organizácia Spojených národov (OSN).

Viac ako 3500 škodlivých inváznych druhov podľa správy stojí spoločnosť ročne viac ako 423 miliárd dolárov. Očakáva sa, že táto suma bude len narastať, keďže moderná éra globálneho obchodu a cestovania naďalej podporuje šírenie rastlín a živočíchov po kontinentoch tak ako nikdy predtým.

Exotické druhy sa prepravujú na nákladných lodiach alebo v osobných lietadlách a prekonávajú oceány, pohoria či iné geografické rozdiely, ktoré by pre ne boli bez pomoci človeka neprekonateľné. Výsledkom je veľký rozmach flóry a fauny na našej planéte, ktorý má hrozivé dôsledky pre ľudí a ekosystémy, od ktorých sú závislé.

„Jednou z vecí, ktoré zdôrazňujeme, je, že pre ľudskú civilizáciu to predstavuje obrovskú hrozbu,“ povedal Peter Stoett, profesor z Ontárijskej technickej univerzity, ktorý spoluviedol skupinu približne sedemdesiat odborníkov pri písaní správy.

Zhoršujúci sa problém

Šírenie rastlín a živočíchov medzi kontinentmi je jednou z hlavných príčin prebiehajúcej krízy biodiverzity na Zemi. Tá sa svojou intenzitou vyrovná dôsledkom pádu asteroidu, ktorý zabil dinosaury. Podľa správy sa invázne druhy podieľajú na 60 percentách prípadov vyhynutia.

Keďže sa škodlivé invázne druhy udomácňujú a množia, ľudstvo čelí aj veľkým rizikám, pretože hrozí, že škodcovia budú požierať úrodu a šíriť choroby prenášané komármi a iné ochorenia.

„Je normálne, že sa druhy presúvajú,“ povedal Aníbal Pauchard, profesor na univerzite v Concepcióne v Čile. Spolu so Stoettom predsedal skupine, ktorá vypracovala správu. Dodal však, že dnešná éra rastlín a živočíchov, ktoré preskakujú „veľké bariéry“ medzi kontinentmi, je bezprecedentná.

Najrozšírenejším inváznym živočíchom je podľa správy potkan čierny. (zdroj: Peakpx)

„Nie je bežné, aby nejaký druh prekonal Atlantik,“ povedal. „Nie je normálne, že sa dostane z Austrálie do Čile.“

Správu napísala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), orgán zložený z viac ako 140 krajín, ktorý poskytuje tvorcom politík vedecké hodnotenia s cieľom pomôcť chrániť biodiverzitu na Zemi a zabrániť jej vymieraniu. Zhrnutie zistení bolo schválené cez víkend a zverejnené v pondelok, pričom celé kapitoly by mali byť zverejnené neskôr v tomto roku.

Orgán dospel k záveru, že hrozba inváznych druhov je „podceňovaná, nedocenená a často neuznaná“, pričom len približne šestina štátov sveta má zákony alebo predpisy, ktoré sa zaoberajú inváznymi rastlinami a živočíchmi. Vzhľadom na „bezprecedentnú“ rýchlosť zavádzania nových druhov - dvesto ročne - sa očakáva, že problém sa skôr zhorší, ako zlepší.

Nežne vyzerajúca kvetina

Najrozšírenejším inváznym živočíchom je podľa správy potkan čierny, ktorý sa presunul na lodiach a prenikol nielen do husto obývaných miest, ale aj na vzdialené ostrovy, kde zdecimoval morské vtáky hniezdiace na zemi a iné živočíchy. Vplyv potkanov čiernych žijúcich na pevnine na ostrovoch je taký silný, že ho pociťujú aj ryby žijúce na neďalekých útesoch, keďže hlodavce menia tok živín prichádzajúcich do oceánu.

Odľahlé ostrovy sú obzvlášť zraniteľné, pretože sa na nich často vyskytujú rastliny a živočíchy, ktoré sa nenachádzajú nikde inde.

Napríklad na ostrove Guam vyhubil už niekoľko pôvodných druhov vtákov nenásytný had - bojga hnedá. Na ostrove Maui sa ničivá sila inváznej vegetácie naplno prejavila minulý mesiac, keď zavlečené trávy podnietili lesné požiare, pri ktorých zahynulo viac ako sto ľudí.

Related article Related article Na Havaji oheň spustošil bývalé kráľovské mesto Lahaina Čítajte 

Mnohé invázne druhy sa uchytili aj vo vodných ekosystémoch. V Karibiku jedovaté ryby - krídlovce ohnivé znižujú počet pôvodných rýb. Vo Veľkých jazerách slávky - kopýtka prirastené upchávajú prívodné potrubia systémov pitnej vody a elektrární.

Jedným z najničivejších vodných votrelcov je však nežne vyzerajúca kvetina.

Vodný hyacint, eichhornia nafúknutá, ktorý pochádza z Južnej Ameriky, je voľne sa vznášajúca rastlina, ktorá rastie tak rýchlo, že môže pokryť celé rybníky a jazerá a zanecháva na hladine vrstvu, ktorá bráni lodnej doprave a rybolovu. V niektorých prípadoch rastliny nasávajú toľko vody, že vysúšajú jazerá a miestne komunity pripravujú o pitnú vodu. Správa považuje vodný hyacint, ktorý sa objavuje všade od Afriky po Austráliu, za najrozšírenejšiu inváznu rastlinu na Zemi.

Hlboká súvislosť

Dokonca ani Antarktída nie je ušetrená. Zavlečenie inváznych tráv spolu so zvyšujúcimi sa teplotami spôsobuje, že častiam kontinentu hrozí, že sa zmenia na trávnaté plochy.

Okrem inváznych druhov sú ďalšími štyrmi kľúčovými faktormi vymierania zmena klímy, ničenie biotopov, znečistenie a priame využívanie druhov. Vyhynutím je ohrozený milión rastlín a živočíchov.

Zmena klímy môže zhoršiť problém inváznych škodcov tým, že umožní živočíchom, ako sú tropické ohnivé mravce, pochodovať na sever do vyšších zemepisných šírok.

„S otepľovaním klímy sa objavia niektoré druhy, ktoré by sa dnes v niektorých regiónoch sveta nemohli usadiť a prosperovať,“ povedala Helen Roy, britská ekologička, ktorá sa podieľala na správe.

Ohnivé mravce. (zdroj: Pixabay)

Škodcovia môžu na druhej strane zhoršovať klimatické zmeny. Hmyz, ktorý ničí stromy, ako napríklad krasoň jaseňový, ktorý sa šíri v Severnej Amerike, sťažuje lesom zachytávanie uhlíka z atmosféry.

„Súvislosť tejto správy s cieľmi OSN v oblasti klimatických zmien je hlboká,“ povedal Leigh Greenwood, ktorý sa zaoberá lesnými škodcami a patogénmi pre globálnu environmentálnu neziskovú organizáciu Nature Conservancy.

Stres krehkých ekosystémov

V decembri sa štáty dohodli, že sa pokúsia do roku 2030 znížiť šírenie škodlivých inváznych druhov aspoň o polovicu v rámci medzinárodnej dohody uzavretej v Montreale. Najlepším spôsobom, ako ich zvládnuť, je podľa správy zabrániť ich vstupu prostredníctvom monitorovania hraníc a kontroly dovozu.

„Stále sa vraciame k téme: prevencia, prevencia, prevencia,“ povedal Stoett.

Aj keď sa invázny druh uchytí, stále ho možno vyhubiť, najmä na ostrovoch. Ochranári tak vyhubili hlodavce, ktoré sužujú atlantický ostrov Južná Georgia. Na Galapágoch zasa zbavili niektoré ostrovy ničivých kôz.

Nádej zároveň ponúkajú aj nové technológie, ktoré vyvolávajú kontroverzie. Na Havaji sa úradníci pripravujú na vypustenie špeciálneho kmeňa baktérií na potlačenie komárov prenášajúcich vtáčiu formu malárie, ktorá zabíja spevavé vtáky. Iní sa pokúšajú upraviť gény komárov a iných škodcov, aby kontrolovali ich počet.

„Každá výzva, ktorej príroda čelí, znásobuje všetky ostatné,“ povedala Monica Medina, bývalá úradníčka ministerstva zahraničných vecí pre biodiverzitu, ktorá teraz vedie Spoločnosť na ochranu divokej prírody. „Invázne cudzie druhy zvyšujú stres krehkých ekosystémov, ktoré už čelia množstvu iných hrozieb.“