Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz
Kto dnes dodržiava odporúčania lekárov a spí sedem až osem hodín denne? Mnohí ľudia trpia chronickým nedostatkom spánku, čo prináša vážne zdravotné riziká, nehovoriac o poklese fyzickej a duševnej výkonnosti.
Existujú však šťastlivci, ktorí spia menej v dôsledku dedičných predispozícií, a napriek tomu nevykazujú žiadne známky únavy. Tí menej šťastní však bojujú s ospalosťou, ako sa len dá. Od kofeínu až po studenú sprchu.
Tím vedcov pod vedením Marcosa Franka z Washingtonskej štátnej univerzity teraz objavil v mozgu bunky, ktoré umožňujú laboratórnym myšiam skrátiť čas spánku a zároveň si zachovať plnú sviežosť. Výsledky výskumu Frankovho tímu boli publikované v časopise Journal of Neuroscience.
"Dlhšie bdenie zvyčajne vyvoláva predĺženie a prehĺbenie následného spánku. My sme však zistili, že napriek o niekoľko hodín dlhšej bdelosti sa tieto myši nelíšili v dĺžke a intenzite spánku od dostatočne vyspatých zvierat," zhrnul závery experimentu Marcos Frank.

Vedci zistili, že spánok regulujú bunky v mozgu nazývané astrocyty, pretože majú hviezdicovitý tvar. Dlho sa považovali za akýsi tmel, ktorý drží mozgové neuróny pohromade.
Dnes je jasné, že astrocyty aktívne ovplyvňujú neuróny a vplývajú na ich funkciu. Potvrdilo sa to sledovaním aktivity astrocytov v oblasti mozgu, ktorá kontroluje dĺžku spánku.
Keď Frank a jeho kolegovia stimulovali tieto bunky, myši spali o šesť hodín kratšie bez toho, aby sa u nich prejavili známky únavy alebo poklesu výkonnosti.

"Výsledky našich experimentov ukazujú, že potreba spánku nie je podmienená len predchádzajúcim obdobím bdelosti, ale je riadená aj týmito dlho ignorovanými bunkami," vysvetľuje Frank.
V ďalšom výskume sa chcú vedci zamerať na možnosť cielenej stimulácie astrocytov, aby mohli zmierniť negatívne dôsledky dlhodobej bdelosti u ľudí. Tým by sa znížili riziká spojené s nedostatkom spánku napríklad u lekárov na dlhých nočných zmenách, diaľkových vodičov alebo ľudí pracujúcich na zmeny.
Autor: Jaroslav Petr