Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
India v stredu, len pár dní po tom, ako ruská sonda narazila do lunárneho povrchu, pristála na Mesiaci s robotickou sondou.
Indická kozmická loď bez astronautov na palube pristála približne o 14.30 h stredoeurópskeho letného času v blízkosti južného pólu Mesiaca, oblasti, na ktorú sa zameriavalo viacero krajín, pretože sa v nej nachádza voda vo forme ľadu v trvalo zatienených kráteroch.
Úspešné pristátie misie Čandraján-3 je triumfom pre krajinu s rastúcimi vesmírnymi ambíciami. Tešila sa z neho celá krajina s miliardou obyvateľov.
V roku 2019 podobná misia na poslednú chvíľu zlyhala pre problém so softvérom. Úspešne však vyniesla na obežnú dráhu okolo Mesiaca sondu, ktorá odvtedy mapuje mesačný povrch.
„India je na Mesiaci,“ vyhlásil šéf Indickej organizácie pre vesmírny výskum S. Somanath. Indický premiér Naréndra Módí sa prizeral, mávajúc indickou vlajkou.
Vesmírna stanica
Táto misia je jednou z viacerých, ktoré sa zameriavajú na povrch Mesiaca. Japonsko má koncom tohto týždňa odštartovať malú kozmickú loď k Mesiacu, aby otestovalo jej presné pristátie, čo je schopnosť, ktorá by bola prínosom pre budúce misie.
Koncom tohto roka majú dve súkromné americké spoločnosti, ktoré pracujú na základe zmluvy s NASA, tiež letieť s robotickou kozmickou loďou na povrch Mesiaca v rámci programu Artemis.
NASA má v úmysle vrátiť ľudí na Mesiac prvýkrát od poslednej misie Apollo v roku 1972. Tentoraz je cieľom využiť zdroje Mesiaca na podporu ľudského života. NASA má v úmysle vybudovať v okolí Mesiaca malú vesmírnu stanicu s názvom Gateway, ktorá by podporila toto úsilie.

India sa posilňuje
Módí sa snaží posilniť vesmírnu agentúru krajiny ako symbol postavenia Indie na svetovej scéne. Jej vesmírny program podľa analytikov využíva ako spôsob, ktorým možno podporiť indické hospodárstvo a rastúci technologický sektor.
Snaží sa tiež držať krok s Čínou, ktorá má vo vesmíre veľké ambície a už pristála na Mesiaci. India tiež využila svoje vojenské vesmírne kapacity, keď v roku 2019 zasiahla raketou satelit, čím ukázala svoju schopnosť zamerať sa na vesmírne prostriedky protivníka.
Na rozdiel od súperov, ako sú Čína a Rusko, sa India spojila so Spojenými štátmi podpísaním dohody o prieskume vesmíru, známej ako Artemis Accords, právneho rámca, ktorý upravuje činnosť vo vesmíre.

Doteraz ju podpísalo zhruba tridsať krajín, ktoré môžu spolupracovať s USA na vesmírnych misiách pod podmienkou, že dodržia súbor pravidiel, ako napríklad verejný prístup k vedeckým objavom a vytvorenie „bezpečnostných zón“, v ktorých môžu krajiny nerušene pracovať na povrchu Mesiaca.
Taranjit Singh Sandhu, indický veľvyslanec v Spojených štátoch, počas júnovej slávnostnej ceremónie pri podpise zmluvy uviedol, že „India je zodpovednou vesmírnou veľmocou a prikladá najvyšší význam mierovému a udržateľnému využívaniu vesmíru. Sme presvedčení, že dohody Artemis podporia prístup k vesmíru založený na pravidlách.“
Po neúspešnom pokuse o pristátie v roku 2019 Módí prisľúbil, že krajina sa nevzdá. „Boli sme veľmi blízko,“ povedal. „Naše odhodlanie dotknúť sa Mesiaca sa stalo ešte silnejším.“
Preteky s Čínou
USA sa tiež vrhli do vesmírnych pretekov s Čínou, ktorá má v pláne vyslať astronautov na Mesiac do roku 2030.
NASA naplánovala prvé pristátie človeka na Mesiaci na rok 2025, ale nedávno jej predstavitelia povedali, že sa pravdepodobne posunie na rok 2026. Ak sa plán bude naďalej posúvať, Jim Free, zástupca administrátora pre vývoj prieskumných systémov v NASA , začiatkom tohto mesiaca povedal, že NASA by mohla „nakoniec letieť na inej misii“.
To by mohlo znamenať cestu okolo Mesiaca bez pristátia, ale bližšie to nešpecifikoval. Kongres podporil program Artemis a ochránil financovanie misií, aj keď znížil iné časti rozpočtu agentúry.
Súťaž s Čínou by mohla niektorých podnietiť k tomu, aby tlačili na NASA a pomohli jej urýchlene zabezpečiť dostatočné financovanie.
Okolo Mesiaca
NASA stále plánuje vyslať štyroch astronautov na misiu okolo Mesiaca do konca roka 2024.
Táto misia, známa ako Artemis II, nasledovala po úspešnom lete kozmickej lode Orion bez ľudí na palube okolo Mesiaca v minulom roku.
Predstava vody v blízkosti južného pólu Mesiaca zaujala vedcov a vesmírne agentúry na celom svete, ktoré ju chcú získať. Voda je nevyhnutná pre prežitie človeka a bola by dôležitou súčasťou akéhokoľvek osídlenia Mesiaca. Rozdelená na jednotlivé zložky, vodík a kyslík, by sa však dala použiť aj ako raketové palivo.

Inžinieri Indickej organizácie pre vesmírny výskum, ktorá je vesmírnou agentúrou krajiny, pracovali na vytvorení robustnejšej konštrukcie sondy Čandraján-3. Štartovala 14. júla a bez problémov doletela na obežnú dráhu Mesiaca.
„Misia prebieha podľa plánu,“ uviedla agentúra v utorok na twitteri. „Systémy prechádzajú pravidelnými kontrolami. Pokračuje hladký let.“
India má v úmysle umiestniť na povrchu Mesiaca rover na výskum zloženia mesačnej pôdy a hornín. Celkovo by misia mala trvať približne 14 dní.
Autor: Christian Davenport