BERLÍN. Plešinu, tmavé oči a veľmi tmavú pleť mal podľa vedcov z Nemecka, Talianska a Rakúska prehistorický "ľadový muž" Ötzi, ktorého telo bolo v mimoriadne zachovalom stave nájdené na alpskom ľadovci na taliansko-rakúskom pomedzí v roku 1991.
Rodová línia muža, ktorý žil v tirolských Alpách okolo roku 3250 pred naším letopočtom, vychádza priamo od prvých poľnohospodárov, ktorí do Európy prišli pred zhruba 8000 až 9000 rokmi z Blízkeho východu, uviedli vedci v odbornom časopise Cell Genomics.
Naozaj odložený prípad: Detektív zistil, ako zabili ľadového muža Ötziho Čítajte Anatolský prisťahovalec
Sekvenovanie dedičnej výbavy Ötziho ukázalo, že jeho genóm pochádza z viac ako 91 percent od anatolských prisťahovalcov. Títo raní poľnohospodári prišli pred zhruba 9000 rokmi z Blízkeho východu a priniesli do Európy jej dovtedy neznáme obrábanie pôdy.
Zvyšných zhruba deväť percent genómu Ötziho pochádza od divokých európskych poľovníkov. Vedci z toho vyvodzujú, že Ötzi pochádzal z relatívne izolovaného alpského obyvateľstva, ktoré malo len málo kontaktov s inými európskymi skupinami.
"Geneticky to vyzerá, že jeho predkovia prišli priamo z Anatólie," povedal Johannes Krause, riaditeľ lipského Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu. Polostrov Anatólia alebo Malá Ázia tvorí neeurópsku, teda väčšinovú časť dnešného Turecka.
Nechutné a neposolené. Zistili, čo jedol pred smrťou ľadový muž Ötzi Čítajte Tmavá pleť a plešina
Ötzi mal podľa genetickej analýzy naozaj tmavú pleť - výrazne tmavšiu ako u dnešných Juhoeurópanov. Tmavé zafarbenie pokožky nájdenej múmie tak podľa autorov štúdie nebolo spôsobené tisíckami rokov v ľade.
Ani to, že Ötziho múmia bola prakticky bez vlasov, zrejme nebolo spôsobené uložením v ľade. Pôvodne tmavooký a čiernovlasý Ötzi mal podľa vedcov geneticky sklon k vypadávaniu vlasov a pravdepodobne mal pokročilú plešinu.
Ľadovcová múmia Ötziho je umiestnená v archeologickom múzeu v Bolzane, ktoré ukazuje aj rekonštrukciu podoby Ötziho, avšak so svetlou pleťou a dlhými vlasmi.
"Nebudeme rekonštrukciu hneď upravovať," povedala agentúre DPA hovorkyňa múzea Katharina Herselová. Podľa nej síce možno dedičné vlohy analyzovať, ale aj vedci sú podľa nej zdržanliví ohľadom toho, či, kedy a do akej miery sa za života jedinca prejavia.
