Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Svet už skutočne okúsil život na planéte, ktorá je o 1,5 stupňa Celzia teplejšia ako v predindustriálnom období. Podľa údajov klimatickej služby Copernicus bol júl tohto roka najhorúcejším v histórii a bol o 1,5 až 1,6 stupňa Celzia teplejší ako priemer pred rozšíreným využívaním fosílnych palív.
„Je šokujúce, aký veľký je to výkyv oproti všetkému, čo sme doteraz videli,“ povedal Zeke Hausfather, klimatológ a vedúci výskumu klímy v platobnej spoločnosti Stripe. Poukázal na to, že júlový rekord bol o neuveriteľných 0,33 stupňa Celzia vyšší ako predchádzajúci rekord.
Pred tohtoročným júlom svet už niekoľkokrát nakrátko prekročil hranicu 1,5 stupňa – bolo to však počas zimných mesiacov na severnej pologuli, čím sa otupili dosahy na najväčšie populačné centrá. Tento mesiac bol prvým, keď teploty vystúpili tak vysoko nad predindustriálnu úroveň a väčšina svetovej populácie prežívala v horúcich letných podmienkach.
V článku sa dočítate:
- o tom, prečo potrebujeme znížiť globálne emisie na nulu,
- o mentálnom prispôsobení človeka na teplo,
- o infraštruktúre, ktorá nezvládne teplejšie počasie.
Šesťdesiatšesť stupňov
Nový rekord neznamená, že svet nesplnil svoj klimatický cieľ zabrániť nárastu teploty o viac ako 1,5 stupňa. To by sa stalo, ak by boli teploty nad touto hranicou v priemere niekoľko rokov za sebou – nie len jeden mesiac. V súčasnosti vedci odhadujú, že bez dramatického zníženia emisií bude táto hranica prekročená niekedy okolo roku 2030.
Ľudia na celom svete si však v júli na chvíľu vyskúšali, aké to môže byť, keď sa v letných mesiacoch ocitnete v takomto svete.
Nebolo to príjemné. V arizonskom Phoenixe vystúpili teploty nad 43 stupňov Celzia 31 dní po sebe - niekedy dosahovali až 48 stupňov Celzia. Miestny úrad súdneho lekára bol nútený prvýkrát od vrcholu pandémie koronavírusu priviezť chladiace zariadenia na manipuláciu s mŕtvymi telami.
V Európe Rím zaznamenal rekordnú teplotu 41 stupňov Celzia, zatiaľ čo v Pekingu si obyvatelia objednávali masky na tvár nazývané „facekini“, aby sa chránili pred slnkom. V iránskom Perzskom zálive dosiahol index horúčavy 66 stupňov Celzia – čo sa blíži k hranice ľudského prežitia.
Do určitej miery to nie je žiadne prekvapenie. Vedci tvrdia, že júlové horúčavy sú v podstate v súlade s očakávaniami pre svet, ktorý sa mení na základe klimatických zmien. „Je to v rozsahu našich modelov,“ povedal Andrew Dessler, klimatológ z Texaskej univerzity A&M.
Niektoré fungovanie klimatického systému v súčasnosti – napríklad rekordne nízky antarktický morský ľad 0150 sú skutočnými anomáliami, ktoré vedci v súčasnosti ešte nevedia vysvetliť. Väčšina z nich je však presne taká, akú by sme očakávali od sveta, ktorý naďalej spaľuje fosílne palivá.
Niektoré rozvinuté krajiny síce obmedzili používanie uhlia, ropy a plynu, ale globálne emisie stagnujú a pokiaľ globálne emisie nedosiahnu nulu, planéta sa bude naďalej otepľovať.
Zvykáme si rýchlo
Jednou z najdesivejších vecí na teplejšom svete môže byť to, ako rýchlo sa mu ľudia mentálne prispôsobia.
Pred takmer desiatimi rokmi bol rok 2014 najteplejším rokom v histórii – teraz, keď sa pozrieme späť, sa zdá, že rok 2014 bol vlastne chladný. Výskumníci zistili, že ľudia si rýchlo prestanú všímať vysoké teploty; po dvoch až ôsmich rokoch sa to, čo bolo kedysi rekordné, začne javiť ako nový normál.
No len niektoré aspekty otepľovania sa môžu stať samozrejmosťou. V niektorých častiach Blízkeho východu a Afriky dosahujú teploty hranicu únosnosti pre ľudské telo.
Elektrické siete, cesty, mosty a ďalšia infraštruktúra sú zároveň pod tlakom, pretože teploty stúpajú nad úroveň, na ktorú boli vybudované a naplánované. „Vidíme, že náš svet je veľmi citlivo navrhnutý pre malý rozsah teplôt,“ povedal Dessler. „Keď sa teploty dostanú mimo tohto rozsahu, celý systém sa zrúti.“
Hranica 1,5 stupňa Celzia nie je magickým zlomovým bodom – vedci nevedia s istotou povedať, že spôsobí prekročenie určitých prahov. Predstavuje však nádej, že sa vládam podarí udržať klimatické zmeny na zvládnuteľnej úrovni.
S každým malým kúskom oteplenia sa však možné dôsledky zhoršujú. „Ďalšia desatina stupňa bude oveľa horšia ako tá predchádzajúca,“ povedal Dessler.
Autor: Shannon Osaka
