Webbov teleskop robí vedu vo vesmíre už viac ako rok. Svoju oficiálnu misiu započal minulý rok v júli.
Vedci jeho prvé narodeniny oslávili niekoľkými pôsobivými zábermi a objavmi. Webbov teleskop napríklad odhalil najvzdialenejšiu aktívnu čiernu dieru, ale tiež uhlík v období po veľkom tresku, keď ešte nemal existovať.
V texte sa dočítate:
- o tom, odkiaľ môže pochádzať kozmický prach,
- kde sa nachádza najvzdialenejšia čierna diera,
- kde sa vzala vodná para v systéme, kde vznikajú planéty ako Zem,
- ako Webb narušil predstavy o ľahkých prvkoch a ranom vesmíre.
Prachu ako po výbuchu
Prach je základnou stavebnou jednotkou mnohých vesmírnych štruktúr. Dodáva potrebné prvky budúcim planétam aj hviezdam. Odkiaľ sa však nabral?
Jedným zo zdrojov mohli byť už v ranom vesmíre supernovy – výbuchy hviezd. Webbov teleskop zachytil dve, okolo ktorých sú veľké zásobárne novovzniknutého kozmického prachu.
Ide o supernovu 2004et a supernovu 2017eaw, ktoré sa nachádzajú v galaxii NGC 6946 vzdialenej 22 miliónov svetelných rokov od Zeme. Doteraz videli vedci novovzniknutý prach iba pri supernove 1987A 170-tisíc svetelných rokov od Zeme.
Pri supernove 2004et objavili prach s hmotnosťou viac ako päťtisíc Zemí. Takéto množstvo dokazuje, že prach dokáže prežiť tlakovú vlnu z výbuchu, čo je aj dôvod, prečo sú supernovy dobrým zdrojom kozmického prachu.
Navyše, prachu môže byť v okolí supernov ešte viac ako Webbov teleskop nameral. Vedcom umožnil vidieť aj vychladnutý materiál. No je možné, že v okolí supernov sa nachádza ešte chladnejší prach, ktorý je zatiaľ pred dostupnými technológiami ukrytý.
Najvzdialenejšia supermasívna diera
Galaxia CEERS 1019 existovala iba 570 miliónov rokov po veľkom tresku a jej čierna diera je menej hmotná, ako ktorákoľvek iná doteraz nájdená v ranom vesmíre. Má hmotnosť deväť miliónov sĺnk.
Iné čierne diery v ranom vesmíre mali hmotnosť aj miliardu sĺnk.
