Umelá inteligencia tvrdí, že obraz namaľoval Rafael. Historici umenia protestujú

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Vystavovanie obrazov renesančného majstra Rafaela bývavalo výsadou najznámejších svetových galérií, ako parížsky Louvre, Metropolitné múzeum v New Yorku či Vatikánske múzeá.

Tento týždeň však galéria v severoanglickom meste Bradford vystavila dielo, ktoré podľa jej slov umelá inteligencia identifikovala ako dielo talianskeho renesančného maliara často spomínaného popri Michelangelovi a Leonardovi da Vincim.

Výskumníci dúfajú, že ich experimentálne využitie umelej inteligencie ukončí desaťročia trvajúcu diskusiu o pôvode obrazu, známeho ako de Brécy Tondo, a umožní jeho prijatie medzi Rafaelove diela visiace v mestách, ktoré sa pýšia svetoznámymi výstavnými priestormi.

Percentuálna podobnosť

Dvojmesačná výstava v galérii Cartwright Hall Art Gallery ukazuje, ako by modely umelej inteligencie mohli narušiť malý svet profesionálnej atribúcie umenia, ktorý je tradične doménou odborníkov venujúcich celú kariéru štúdiu jedného umelca alebo obdobia.

Výskumníci z univerzít v Nottinghame a Bradforde v januári uviedli, že model rozpoznávania tváre založený na umelej inteligencii ukázal 97-percentnú podobnosť medzi Pannou Máriou zobrazenou na spornom obraze de Brécy Tondo a potvrdenou Rafaelovou Sixtínskou Madonou, ako aj 86-percentnú podobnosť medzi dieťaťom a Ježišom z oltárneho obrazu. Niektorí odborníci s tým nesúhlasia.

Hassan Ugail, profesor vizuálnej informatiky na Bradfordskej univerzite, ktorý model vyvinul, uviedol, že tento prípad ukazuje, že je čas, aby znalci umenia zmodernizovali ich nástroje.

„Bolo to dosť ťažké učenie, aby sme pochopili svet umenia a to, ako málo používajú vedecké dôkazy,“ povedal Ugail. Model, ktorý výskumníci použili, sa zameriava na „rozmery, ktoré ľudské oko nevidí“, povedal.

Spravodlivejší výberový proces

Richard Polsky, ktorý vedie firmu zameranú na overovanie pravosti amerických umelcov 20. storočia, povedal, že atribúcia umenia môže mať obrovské finančné následky.

„Povedzme, že v múzeách je veľmi malý počet pravých diel. Na trh pridáte ďalšie a môžete naň nasadiť obrovskú cenu, pretože bolo v súkromných rukách celé storočia,“ povedal Polsky. „Netreba veľa, aby niekto, kto má peniaze, povedal: ‚Chcem to do svojho nového múzea a zaplatím 100 miliónov dolárov.‘“

Pri niektorých umelcoch je zoznam diel, ktoré sú im pripisované, definitívny. U iných to tak nie je, čo znamená, že odborníci a trh s umením musia dosiahnuť konsenzus o potenciálnych nových dielach, ktoré by mohli priniesť milióny a zmeniť chápanie umelca divákmi.

Zástancovia využívania umelej inteligencie v tomto procese tvrdia, že sa tým proces atribúcie stane spravodlivejším.

„Spoliehanie sa na úsudok jediného ľudského experta môže byť riskantné vzhľadom na možnosť ľudskej chyby, subjektivity alebo zaujatosti,“ povedala Carina Popovici, výkonná riaditeľka spoločnosti Art Recognition, ktorá sa zaoberá overovaním pravosti umeleckých diel pomocou umelej inteligencie a ktorá sa na štúdii de Brécy Tondo nepodieľala. Povedala, že algoritmus jej skupiny presne odhalí obrazy vytvorené falšovateľom Wolfgangom Beltracchim, ktorý sa v roku 2012 priznal k falšovaniu diel približne 50 umelcov.

Odhalenie nuáns

V prípade de Brécy Tondo však odborníci na Rafaela a renesančné umenie tvrdia, že sú k výsledkom modelu umelej inteligencie skeptickí.

Súkromný zberateľ kúpil obraz v roku 1981, pričom si všimol jeho podobnosť so Sixtínskou madonou a v roku 1995 ho previedol do fondu, aby ho mohli skúmať odborníci. Zástancovia ho označujú za Rafaelov originál. Iní tvrdia, že ide o kópiu vytvorenú kedykoľvek medzi umelcovým životom a 19. storočím.

Rudolf Hiller von Gaertringen, historik umenia z Lipskej univerzity, ktorý je spoluautorom kompendia Rafaelovho diela, povedal, že si nemyslí, že by maliar na vrchole svojej kariéry v roku 1510 vytvoril kópiu postáv zobrazených na Sixtínskej madone, radšej svoje námety menil.

Sixstínska Madona (zdroj: Adobe Stock)

Patricia Emison, odborníčka na taliansku renesanciu z University of New Hampshire, s ním súhlasila. „Premaľovať motív Madony s dieťaťom, ktorý vidíme na oltárnom obraze Sixtínskej madony, je pod jeho umeleckú dôstojnosť,“ povedala Emisonová. „Nešlo mu len o to, aby si prilepšil.“

Polsky aj Emisonová uviedli, že si nie sú istí, či by model s umelou inteligenciou dokázal odhaliť nuansy, ktoré odborníci vidia pri pohľade na umelecké dielo.

„Ak ste hlboko ponorení do diela umelca, prečítali ste si o ňom všetko. Navštívili ste všetky múzeá po celom svete, aby ste videli originály, boli ste na výstavách v galérii, možno ste ich niekoľko vlastnili alebo kúpili a predali,“ povedal Polsky. „Nemyslím si, že takéto veci sa dajú naučiť.“

Súčasť umeleckého sveta

Hoci tradiční odborníci sú k nej skeptickí, umelá inteligencia sa rýchlo stáva pevnou súčasťou sveta umenia.

Okrem rozlišovania falošných a skutočných umeleckých diel vytvárajú modely poháňané umelou inteligenciou nové umenie a kontroverzie. Skupina umelcov tento rok zažalovala niekoľko spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou a uviedla, že porušujú autorské práva, keď používajú online umenie ako tréningovú látku.

Na rozdiel od žaloby môže byť ťažké dosiahnuť konečné rozhodnutie o pôvode de Brécy Tondo. „Pripisovanie je chúlostivé. Nie je to niečo, čo sa praktizuje s absolútnou istotou,“ povedala Emisonová.

Autor: Shera Avi-Yonah