Rímski cisári zneužívali výrobu vína na upevnenie svojej moci. Čo o tom hovoria rímske ruiny?

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Zápasy s levmi, preteky na vozoch, gladiátorské bitky – na hostinách v starovekom Ríme sa nešetrilo zábavou pri večeri. Podľa najnovšej štúdie bola zábavou pre elitných hostí aj výroba vína ako divadelné predstavenie.

Zistenia publikované v časopise Antiquity opisujú, ako vo vile Quintili, kde sídlilo jedno z najhonosnejších vinárstiev v starovekom svete, využívali výrobu alkoholu ako predstavenie. Vila z 2. storočia sa stala len druhou známou vilou, ktorá takto využívala víno, uviedol hlavný autor štúdie Emlyn Dodd, ktorý prednáša klasické štúdiá na Londýnskej univerzite.

Vila má „takú úžasnú úroveň výzdoby a luxusného vybavenia, akú v starovekých vinárstvach nikdy nevidíme", povedal Dodd.

Objav poukazuje na využívanie vína ako formy moci privilegovaných v jednej z najkrvavejších ríš starovekého sveta.

„Životy krutých cisárov sa vyznačovali správaním, ktoré sa vždy zdalo celkom nereálne,“ povedal Nicholas Purcell, profesor starovekých dejín na Oxfordskej univerzite, ktorý sa na štúdii nepodieľal. „A potom sa objaví niečo také ako vinárstvo v Quintili a vlastne sa ukáže, že je to všetko pravda; že naozaj robili takéto veci a stavali si špeciálne miesta, kde by ich mohli robiť.“

Vinárstvo ako divadlo

Dvojica bohatých bratov postavila vilu Quintili v 2. storočí n. l. na pozemku asi 12 kilometrov od dnešného centra Ríma.

Miesto bolo také žiadané, že okolo roku 182 n. l. vtedajší cisár Commodus zabil jeho majiteľov, aby si ho prisvojil. V priebehu rokov po tom vilu využívali mnohí cisári, pričom niektorí ju renovovali a zveľadovali jej hodnotu. Na olovených rúrach v objekte je vyrazené meno Gordianus, čo naznačuje, že cisár Gordianus III., ktorý vládol v rokoch 238 až 244 n. l., vinárstvo postavil alebo ho aspoň renovoval.

Oficiálne vykopávky ruín vily prebiehajú od konca 18. storočia, ale prvé dôkazy o tom, že sa v nej nachádzalo vinárstvo, sa objavili až v roku 2017. Archeológovia pôvodne hľadali vchod do približne 60-árovej lokality, keď našli „nečakané prekvapenie“, povedal Dodd, ktorý napísal prácu počas pôsobenia na Britskej škole v Ríme.

Na rozdiel od bežných vinárskych zariadení bolo vinárstvo v Quintili extravagantne zariadené tými najkvalitnejšími materiálmi. Podlahy boli z dovezeného červeného mramoru. Šťava z vylisovaného hrozna mala vytekať z kanálikov v mramorom obloženej fasáde, čo vytváralo efekt fontány len tak, pre zábavu. Vinárstvo je tiež obklopené jedálňami, kedysi bohato zariadenými, ktoré akoby nemali nič spoločné s výrobným procesom.

Na základe týchto indícií si archeológovia myslia, že vila Quintili slúžila ako akási „cisárska hračka“, povedala Alice Poletto, rímska pracovníčka British School at Rome, ktorá sa na výskume nepodieľala.

Odborníci si myslia, že otroci mlátili hrozno v šliapacom priestore vinárstva a pravdepodobne sa pri tom šmýkali na luxusnom červenom mramore, čo spôsobovalo nesmiernu radosť opitým hosťom. Návštevníci z najvyšších spoločenských kruhov sa pozerali, ako vláknina z rozdrveného hrozna alebo muštu putuje do mechanických lisov, ktoré následne poháňali šťavu do fontány umiestnenej v stene nádvoria a vytryskovali ju z otvorených kanálov do dolie - keramickej nádoby na uskladnenie v zemi, kde sa tekutina zhromažďovala.

Podľa odhadov Polettovej sa do jedálenského komplexu zmestilo 25 až 27 hostí, pričom vinárske predstavenie sa konalo možno dvakrát do roka a podľa jej názoru bolo „jedinečnou príležitosťou a absolútne vysokou poctou, ktorá slúžila nielen ako odmena pre pozvaných, ale aj ako spôsob, ktorým cisár vyzdvihol a posilnil svoju moc“.

Hra na poľnohospodárstvo

Bankety v Quintili sa možno organizovali pred politickými voľbami, myslí si Polettová - bol to spôsob, ako manipulovať s výsledkami za tými najkrajšími dverami. Mnohí cisári posielali pozvánky na takéto podujatia ako „privilégium a varovanie", povedala. Bol to spôsob, ako komunikovať správu: „Tvoj život je v mojich rukách ... uvedom si, že ak sa rozhodnem, že zajtra zomrieš, tak zajtra zomrieš.“

V starovekom Ríme sa smrť bežne využívala na rozšírenie impéria aj na zábavu pri hostinách. Polettová hovorí, že v poslednom období rímskeho cisárstva sa konali „hostiny mŕtvych“, na ktorých sa herci prezliekali za démonov alebo posmrtné božstvá a predstierali, že vraždia hostí pre zábavu ostatných.

Okrem toho „pitie vína bolo pre starých Rimanov veľmi dôležitým symbolom postavenia a prestíže“, uviedla Paulina Komar, odborná asistentka na Inštitúte archeológie Varšavskej univerzity, ktorá je autorkou rozsiahlych prác o úlohe vína v starovekých ríšach.

Purcell z Oxfordskej univerzity uviedol, že „zber hrozna a výroba vína boli samozrejme stredobodom gréckej a rímskej vyššej triedy".

Napriek tomu je história plná príkladov bohatých ľudí, ktorí sa pohrávali s myšlienkou bukolického životného štýlu pre šport, dodal Purcell. Koncom 18. storočia Mária Antoinetta inštalovala na svojom zámku v Rambouillet mliekareň s ohromujúcou výzdobou. Vinárstvo v Quintili je podobným príkladom „elitných ľudí, ktorí sa pohrávajú s fantáziou, že by sa mohli zúčastňovať na romantickom živote poľnohospodárskej výroby“, povedal.

Je možné, rímske ruiny odhalia ďalšie príklady výroby vína ako športu. Pred Quintili sa podobné zariadenie našlo v roku 2016 vo vile Magna, lokalite v strednom Taliansku datovanej približne o sto rokov skôr. Tieto nálezy dávajú nádej, čo ďalšie by sa mohlo objaviť.

„Človeka to naozaj núti uvažovať o ďalších obdobiach Rímskej ríše, možno aj o skorších obdobiach republiky,“ povedal Dodd. „Bol to bežný jav alebo vidíme len hŕstku neuveriteľne vzácnych príkladov, ktoré postavili konkrétni cisári alebo ľudia z elity?“

Purcell vsádza na Hadriánovu vilu v Tivoli, tridsaťdva kilometrov od Ríma, ako na miesto, kde by mohlo prísť k podobným objavom. „Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa našli prepychové verejné miestnosti ... v najväčšej a najlepšej rímskej cisárskej vile, aká kedy bola postavená.“

Aj vila Quintili však stále môže priniesť objavy. Treba ešte odkryť dve miesta okolo vínnej pivnice, ako aj množstvo priestorov pripojených k lisom a výrobným priestorom. Zistenie toho, čo sa nachádza pod nimi, je podľa Dodda ďalším krokom ako „rozobrať chronológie a účely a zistiť, kam nás to zavedie“.

Autor: Charlotte Lytton