WASHINGTON, BRATISLAVA. „Teraz som sa stal Smrťou, ničiteľom svetov."
Je ráno 16. júla 1945, päť hodín, 29 minút a dvadsať sekúnd. Odpočítavanie sa skončilo, na sekundu sa rozhostilo ticho a zrazu nad púšťou v Novom Mexiku neďaleko mestečka Alamogordo vyšľahol záblesk jasnejší než tisíc sĺnk.
Povrch zeme práve poškvrnil prvý jadrový výbuch a ľudstvo vstúpilo do atómovej epochy. To, čo nasledovalo potom, definitívne ukončilo druhú svetovú vojnu, ale zároveň má na svedomí technológiu, ktorá za desaťročia zničila desaťtisíce životov a doteraz zásadne ovplyvňuje geopolitické rozdelenie sveta.
Test prvej atómovej bomby pod označením Trinity sa odohral v roku 1945. O vývoji prvej jadrovej bomby a živote vedúceho tímu Roberta Oppenheimera rozpráva film Oppenheimer, ktorý je aktuálne v slovenských kinách.
List podpísaný Einsteinom
Na úplnom počiatku vývoja prvej atómovej bomby bol list maďarského fyzika Lea Szilárda podpísaný Albertom Einsteinom z augusta 1939 americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi.
V ňom varovali pred hrozbou vytvorenia „extrémne silnej bomby nového typu“ fašistickým Nemeckom.
Žiadali o urýchlenie vývoja nukleárnych reaktorov, ktorým sa v tom čase venoval ďalší z významných fyzikov Enrico Fermi. Práve obohatený urán alebo plutónium sa mali stať základom pre novú zbraň.
