Od začiatku tohto tisícročia celé Stredomorie čoraz častejšie bojuje s novým ničivým javom – megapožiarmi. Extrémne suchá podporujú vznik ohnivých búrok, ktoré sa silou a rýchlosťou šírenia stávajú nezastaviteľnými.
V Grécku teraz horí už takmer týždeň. Kým kedysi boli požiare v Stredomorí pre určitú časť krajiny životne dôležité, v dnešnom svete prinášajú čoraz viac katastrofických scenárov.
Na počiatku väčšiny požiarov je pritom človek, ktorý vytvára iskry, ale aj podmienky vhodné na rýchle šírenie plameňov.
V texte sa dočítate:
- ako človek spôsobuje lesné požiare,
- aké sú fázy lesného požiaru,
- prečo nie je vždy dôležité zameriavať sa na spúšťač požiaru.
Ako vzniká požiar
V mnohých častiach sveta sú požiare prirodzeným fenoménom, ktorý krajine pomáha. Niektoré šišky sa napríklad otvárajú a vypúšťajú semiačka až pri extrémnom teple z ohňa, inde pomáhajú plamene zásobovať pôdu dôležitými živinami.
Typickými ohnivými krajinami sú tajgy, africké savany, monzúnové a suché lesy južnej Ázie, eukalyptové lesy v Austrálii, ihličnaté lesy v Kalifornii či stredomorský región.
No požiare, ktoré vidíme v týchto a iných regiónoch dnes, už majú len málo spoločné s ich prirodzenými náprotivkami. Sú silnejšie a častejšie.
