Väčšina si štvordňový pracovný týždeň pochvaľuje. Prečo sa neujal všade?

Text vyšiel pôvodne na webe agentúry Bloomberg.

Alex Soojung-Kim Pang, programový riaditeľ organizácie 4 Day Week Global, sa nazdáva, že už teraz sa množstvo firiem pohráva s kratším pracovným časom. Podľa jeho názoru sa však nerobí dosť pre to, aby sa zistilo, čo funguje a čo nie.

Zatiaľ historicky najväčší pokus o štvordňový pracovný týždeň ukázal, že väčšina zúčastnených britských podnikov sa nechce vrátiť k päťdňovému štandardu. Portugalsko zase nedávno začalo vládou financovaný pilotný projekt kratšieho pracovného času. Nevieme však dosť o firmách, ktoré z projektu skúšobného štvordňového týždňa vypadli alebo ktoré sa doň vôbec nezapojili.

„Prepracovanosť sa stala znakom úspechu, ale dlho nepotrvá,“ povedal Pang. „Z historického hľadiska je trendom v oblasti pracovného času využívanie technológií, ktoré nám všetkým umožňujú pracovať menej.“

Pracovná zmena sa dotkla aj Panga, ktorý žije v Silicon Valley, „hlavnom meste hojnosti a vyhorenia“. V rámci konferencie v Kráľovskej opere v Londýne hovoril o spoločnostiach, ktoré neuspeli v teste štvordňového týždňa, o uzákonení kratšieho pracovného času a o tom, ako dospel k svojej pracovnej filozofii. Nápoveď: Je to opak filozofie tenoristu Placida Dominga „ak odpočívam, hrdzaviem“, ktorú vyslovil v rozhovore týždeň pred vystúpením v tej istej opere.

Máte štvordňový pracovný týždeň?

Pracujem kratší pracovný týždeň, ale nie štyri dni, pretože náš tím a klienti sú rozmiestnení na štyroch kontinentoch. Väčšina mojich dní zahŕňa nárazovú prácu veľmi skoro ráno a potom opäť večer. Pracujem však tvrdo, aby som pracoval menej. Ak robíte prácu, ktorú naozaj milujete, mali by ste byť schopní nájsť spôsoby, ako ju vykonávať. Spôsoby, ktoré si nevyžadujú, aby ste vyhoreli.

Začal som to robiť, keď som písal svoju knihu Rest: Why You Get More Done When You Work Less z roku 2016, ktorá je o úlohe voľného času a koníčkov v živote plodných a kreatívnych ľudí. Začal som robiť veci, ktoré robili ľudia, o ktorých som písal - poobede som si zdriemol, vstával som veľmi skoro, aby som mohol písať. Bola to skvelá škola toho, ako dosiahnuť vrchol produktivity bez toho, aby sa predĺžil pracovný čas.

Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že zamestnanci by mali mať právo pracovať z domu. Mali by sme mať právo aj na štvordňový pracovný týždeň?

Možno je na to ešte trochu skoro. Snažím sa urýchliť príchod tohto dňa, ale nechcem ho pokaziť tým, že príde predčasne. Ešte sa musíme veľa naučiť, aby sme to mohli rozšíriť na celé ekonomiky. Myslím si, že v najbližších rokoch uvidíme niekoľko experimentov napríklad na štátnej úrovni v USA.

Čo nám môžete povedať firmách, kde pokusy zaviesť kratší týždeň prerušili?

O neúspešných účastníkoch vieme menej, ako by sme chceli, pretože sme mali dosť selektívnu skupinu. Vieme však, že štvordňový týždeň nezaniká, skôr ho zabijú. Nastúpi nový generálny riaditeľ, ktorý povie: „Už dosť, príliš dlho sme vás všetkých rozmaznávali“ - a zrušenie programu, na ktorom sa podpísal predchodca, je skvelý spôsob, ako sa presadiť ako šéf. Podobne aj v mestách alebo v regionálnych samosprávach návrat k piatim dňom vždy sprevádza zmena administratívy alebo prevzatie moci inou politickou stranou.

V iných prípadoch ide skôr o kultúru ako o výkon. Napríklad v Hongkongu skúšali štvordňový pracovný týždeň v jednej spoločnosti na výrobu videa a každému umožnili vybrať si voľný deň. Tímy boli na natáčaní a iní ľudia na rokovaniach s klientmi, takže kancelária sa zmenila na mesto duchov.

Čo sa môžu firmy naučiť z neúspechov štvordňového týždňa?

Musíte si veľmi jasne ujasniť, čo štvordňový týždeň je a čo nie je. Musíte dať ľuďom aj možnosť podieľať sa na navrhovaní štvordňového týždňa. Keď sa zamyslíte nad tým, čo by sa mohlo pokaziť a ako to môžete vyriešiť, potom od ľudí dostanete nápady, ktoré by ste sami nevymysleli, a ľudia sa budú v tomto procese cítiť lepšie.

Stráca štvordňový týždeň na sile súvislosti s hromadným prepúšťaním, stagnujúcou produktivitou a obavami z recesie?

Zatiaľ nie, ale je treba to sledovať. Predchádzajúce snahy o skrátenie pracovného týždňa, najmä v 70. rokoch minulého storočia, prerušili šoky z recesie. Každý, kto sa snaží pretvoriť budúcnosť práce, by sa mal obávať, že recesia by mohla byť zámienkou na návrat k tomu, čo bolo predtým.

Sme však v tejto zvláštnej situácii, keď sa obávame spomalenia ekonomiky a spoločností znižujúcich počet svojich zamestnancov, ale zaznamenávajúcich nedostatok talentov a problémy s vyhorením. Som opatrný optimista. Spoločnosti, ktoré mali záujem o štvordňový pracovný týždeň, oň budú mať záujem aj naďalej. Pokiaľ sa ekonomika úplne nezrúti.

Autor: Irina Anghel