Mnohí ľudia prosperujú vďaka podpore rodiny. Mnohí však nie, najmä keď je v hre gaslighting.
Tento pojem opisuje psychologickú manipuláciu, ktorá sa neustále opakuje, a kde jedna osoba s mocou trvá na tom, že to, ako vníma veci ona, je realita. Obeť sa musí prispôsobiť, čo vedie k spochybňovaniu vlastnej reality, charakteru a občas aj zdravého rozumu.
Keď je gaslighting základnou dynamikou vo vzťahu, nemôže sa budovať žiadna psychologická bezpečnosť. V rodinách je takáto manipulácia mätúca a ťažko prijímaná.
Prečo by vás chceli priviesť k šialenstvu a podkopať vašu realitu ľudia, ktorí vás milujú?
Ako terapeuti a výskumní psychológovia sme počuli o mnohých prípadoch gaslightingu v rodinách. Tu je pár z nich:
Jedna žena často odchádzala zo stretnutí so sestrou s pocitom menejcennosti, keďže jej sestra mala bohatší životný štýl a dávala to najavo. Táto žena svoju sestru obdivovala, no keď sa znevažujúco vyjadrovala o jedle, ktoré podávala, o oblečení, ktoré nosila, alebo o priateľoch, s ktorými sa stretávala, začala spochybňovať svoje rozhodovanie. Verila, že sa akosi nenaučila robiť veci „správne.“
Jeden muž miloval svojho otca, ktorý vychoval tri deti ako jednorodič po tom, čo jeho žena umrela na rakovinu. Keď vyrastal, hrával tento muž hokej a s otcom chodieval na zápasy. Už ako stredoškolák si bol muž istý, že nechce hrať aj na univerzite, ale jeho otec mu pripomínal, ako veľmi miloval hokej a vždy sníval o tom, že bude v univerzitnom tíme. Muž začal o sebe pochybovať a myslieť si, že jeho otec má možno pravdu. Možno naozaj chce hrať hokej.
Gaslighting môže prichádzať od milujúcej tety, ktorá sa „o vás len stará“ alebo od vášho otca, ktorý „len žartuje.“ Tieto komentáre sa môžu zdať neškodné, no gaslighting je formou citového zneužívania.
Často o ňom hovoríme len v súvislosti s romantickými vzťahmi. No medziľudské dynamiky, ktoré zažívame ako dospelí, vo veľkom ovplyvňujú vzťahy, v ktorých sme vyrastali. Mnohí z nás dospievajú tak, že sa až patologicky prispôsobujú iným a prichádzajú tak o kúsky seba. Naučiť sa neveriť vlastnej realite je často maskované ako spolupráca s našimi rodičmi alebo s opatrovníkmi.
Tí ľudia, ktorí vás učia o sebe, ktorí vás milujú a záleží im na vás, sa zároveň zrazu môžu snažiť získať nad vami kontrolu alebo sa zbaviť zodpovednosti tým, že vás zmanipulujú, hoci nie všetci to robia úmyselne.
To, čo vám hovoria - alebo nehovoria - formuje to, čo hovoríte sami sebe. Často počúvame: Si príliš tučný alebo chudý, vysoká alebo nízka, príliš mužná alebo ženský. A čoskoro tomu uveríme.
Ako vyzerá gaslighting v rodinách
- Ako moc: „Som tvoja matka a povedala som...“
- Ako kontrola: „Tvoj kamarát k nám nesmie chodiť. Napadlo ti niekedy, že si na najlepšej ceste stať sa rovnakou nulou ako tvoji kamaráti?“
- Ako istota: „No dovoľ! Myslím si, že s tým mám o niekoľko rokov viac skúseností ako ty.“
- Ako opakovanie: „Koľkokrát ti mám hovoriť, aký si lenivý, kým konečne dačo zmeníš?“
Aký pocit vyvoláva gaslighting
- Pocit poníženia: „Prečo chceš tak veľmi auto? Vieš, že nikoho v škole nezaujíma na čom prídeš.“
- Pocit destabilizácie: „To som nikdy nepovedala. Vymýšľaš si to, ty klamárka.“
- Pocit minimalizácie: „Aký máš problém? Prestaň byť taká citlivka.“
- Pocit útoku: „Ty nerozmýšľaš? Nedokážeš spraviť ani jednoduché rozhodnutie.“

Ako prestať byť obeťou manipulácie
Odchod z rodiny často nie je jednoduchý, pretože cena za odchod je príliš vysoká. Ste v rozpore. Milujete vášho príbuzného, dokonca si užívate čas s ním, no už máte dosť gaslightingu.
Ak nechcete opustiť vzťah či hoci len rodinnú večeru, tu je pár vecí, ktoré môžete urobiť:
- Vnímajte a rešpektujte svoje pocity. Sú dôležitejšie ako to, kto má alebo nemá pravdu.
- Pomenujte, že ide o citové zneužívanie - aj keby ste to urobili len sami pre seba.
- Identifikujte spúšťače. Sledujte, kedy ku gaslightingu dochádza (napríklad pre peniaze alebo váš životný štýl) a vyhýbajte sa tejto téme. Môžete napríklad povedať: „Teraz sa o tomto nechcem rozprávať.“
- Vymaňte sa zo súboja o moc. Povedzte. „Musíme sa zhodnúť, že sa nezhodneme.“ alebo „Toto nie je druh rozhovoru, ktorý chcem teraz viesť.“
- Ak môžete a cítite sa v bezpečí, porozprávajte sa so svojím manipulátorom. Zapíšte si posledných pár rozhovorov a všimnite si, kedy začne smerovať k tomu, že vás obviňuje alebo podkopáva vašu realitu. Povedzte: „Myslím si, že medzi nami dochádza ku gaslightingu. Keď sa spätne pozerám na naše rozhovory, všímam si, že vedú k...,“ a dajte príklad.
- Myslite na to, čo by ste poradili najlepšiemu kamarátovi, aby opustil alebo znížil manipulujúce situácie a aplikujte túto stratégiu na seba.
- Buďte proaktívni v obmedzovaní času, ktorý spolu trávite, aj keď sa správanie manipulátora zlepšuje.
- Buďte láskaví no neoblomní, keď váš manipulátor prekročí hranicu. Príklad: „Vážim si, že sa o mňa staráš, ale nechcem sa o tom rozprávať.“
- Pamätajte na to, že nedokážete zmeniť myseľ či správanie niekoho iného a možno budete musieť odísť, ak bude citové zneužívanie pokračovať.
Ako zistíte, či ste vy manipulátor-gaslighter
V našej práci nikdy nepočujeme zdravých rodičov hovoriť, že by chceli manipulovať realitu svojho dieťaťa a viesť ho k tomu, že s ním niečo nie je v poriadku. Napriek tomu sa to stáva často a niekedy neúmyselne.
Ak ste rodič, opýtajte sa seba samého: Definujete realitu svojho dieťaťa?
Ak chcete rozpoznať, zabrániť či ukončiť vlastné manipulačné správanie, začnite týmito krokmi:
- Uvedomte si mocenskú dynamiku. Ako rodič máte postavenie autority. Uvedomte si vašu moc a premýšľajte, ako ju môžete používať na ovládanie ostatných.
- Snažte sa viac reflektovať. Ak člen rodiny povie, že sa cíti nepríjemne po tom, čo ste niečo povedali, verte mu. Prehrajte si konverzáciu v hlave, aby ste mu porozumeli.
- Identifikujte, čo vo vás vyvoláva manipulatívne správanie a nepoddávajte sa tomu. Pamätajte si, že nemusíte vždy reagovať okamžite.
- Riaďte svoje emócie. Ak ste nahnevaní, rozrušení alebo cítite inú nepríjemnú emóciu, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite. Vytvorte priestor na dôkladnejšie premýšľanie o situácii - predtým, ako odpoviete iným, potenciálne škodlivým spôsobom. Ak je to potrebné, odíďte alebo použite inú užitočnú regulačnú stratégiu, ktorá vám vyhovuje, ako je rozhovor sám so sebou, prípadne požiadajte ostatných o radu a podporu.
Robin Stern je spoluzakladateľ a hlavný poradca riaditeľa Yalovho Centra pre emocionálnu inteligenciu, psychoanalytik v súkromnej praxi, autor knihy The Gaslight Effect Recovery Guide a podcastu The Gaslight Effect.
Marc Brackett je zakladajúci riaditeľom Yalovho Centra pre emocionálnu inteligenciu, profesor v Centre pre výskum detí na Yaleovej univerzite, vedúci vývojár prístupu k sociálnemu a emocionálnemu učeniu RULER a autor knihy Permission to Feel.
Autor: Robin Stern, Marc Brackett