Pred takmer dvetisíc rokmi vládol Strednej Ázii národ, ktorý bol obchodným prepojením medzi Rímskou ríšou a Čínou.
To, čo sa dnes o Kušánskej ríši zachovalo, pochádza väčšinou z iných území. Písomné dokumenty stredoázijskej kultúry totiž nikto nemohol prečítať.
Ich systém písma sa podarilo až teraz rozlúštiť skupine vedcov z Kolínskej univerzity. Pomohol im pri tom nález dvojjazyčných rytín v Tadžikistane.
O objave a rozlúštení dávneho písma informuje výskum vo vedeckom časopise Transctions of the Philological Society.
Nevedeli ich prečítať
Kušánsku ríšu založil okolo roku 30 jeden z podkmeňov starodávneho Indoeurópskeho národa Jüe-č'. Jeho členovia po porážke na severozápade Číny začali migrovať, až nakoniec ovládli značnú časť Strednej Ázie.
Najväčší rozmach dosiahla Kušánska ríša za čias Kanišku I., ktorý vládol medzi rokmi 127 až 150. Jeho vojenské ťaženia vo výraznej miere prispeli k rozvoju hodvábnej cesty, viac ako šesťtisíc kilometrov dlhej starovekej obchodnej cesty.
V tom čase sa ríša rozprestierala na území dnešného Afganistanu, Tadžikistanu, Uzbekistanu, častiach Pakistanu, severnej Indie a západnej Číny.
Časom sa z Kušánskej ríše stal stredobod vtedajších veľkých civilizácií. Svojich veľvyslancov mali Kušánci v Ríme, Číne aj v ríši Sasáncov, ktorá mala centrum v dnešnom Iráne.
