Štyri kilometre pod hladinou, v oblasti medzi Havajom a Mexikom, žijú tisícky živočíchov, ktoré ešte ani nepoznáme. Vždy, keď sa sem ponoria výskumné ponorky, objavia nové druhy.
Oblasť prezývaná Clarion-Clippertonova zóna však teraz nezaujíma istú skupinu ľudí pre jej bohatý podmorský život. Chcú sa dostať k miliardám ton kovov, ktoré ležia na dne v tejto časti Tichého oceánu.
Teraz existuje medzi ochranármi obava, že ťažba v týchto hlbokomorských končinách sa môže začať aj bez prísnych regulácií. Medzinárodný úrad pre morské dno pri OSN sa ich totiž snaží dať dokopy už roky a ani pri poslednom pokuse sa mu to nepodarilo.
Ťažobný priemysel však môže využiť dieru v pravidlách a získať povolenie pre ťažbu aj bez regulácií. Môžu zničiť život, ktorý ľudia ani nestihli spoznať, aby ho mohli začať chrániť.
V texte sa dočítate:
- Čo sú polykovové hrudy
- Prečo sa ťažobný priemysel zaujíma o Clarion-Clippertonovú zónu
- Ako môže ťažba na morskom dne poškodiť neznámy život
- Prečo hrozí, že môže začať ťažba z dna aj bez regulácií
Pravidlá nie sú
Hlbokomorské oblasti sú najmenej prebádaným prostredím na celej Zemi. Až 90 percent živočíchov, ktoré žijú v Clarion-Clippertonovej zóne, stále nepoznáme.
„V každej vzorke nachádzame nové druhy,“ hovorí pre magazín Science hlbokomorská ekologička Muriel Raboneová. „Čo by sme mohli stratiť, keby sa tu začalo ťažiť, je otázka, na ktorú momentálne nevieme odpovedať.“
Medzi nové druhy, ktoré vedci pri prieskume dna v zóne objavili, patria napríklad chobotnička Casper či dierkavce Xenophyophorea. Život oboch závisí od hrudiek kovov na morskom dne, chobotnička pri nich kladie vajíčka a dierkavce bývajú k hrudkám celý život prichytené. Práve o tieto hrudy sa zaujímajú baníci.
Polykovové či mangánové hrudy majú zvyčajne niekoľko centimetrov, veľkosťou pripomínajú zemiak. Ide o zhluk minerálov a kovov, ktoré vznikajú prirodzene vrstvením na dne oceánov a morí.
Podľa zástancov ťažby by mohli uspokojiť rastúci dopyt po kovoch používaných v batériách elektrických áut, mobilov či na skladovanie obnoviteľnej energie.
V Clarion-Clippertonovej zóne sa podľa odhadov nachádza 21 miliárd ton hrúd, ktoré obsahujú mangán, nikel, meď či kobalt. Na ťažbu by firmy využívali ťažobné stroje veľkosti autobusu, ktoré by nasávali materiál z morského dna a prečerpávali ho na loď na hladine.
Komerčná ťažba na morskom dne sa ešte nezačala aj preto, že neexistujú regulácie.
Ostrovný národ Nauru však prostredníctvom kanadskej spoločnosti Nauru Ocean Resources využil jedno zvláštne pravidlo úradu pre morské dno. V roku 2021 informoval úrad o svojom zámere začať ťažiť vzácne kovy v Clarion-Clippertonovej zóne.
Aktivoval tak dvojročné pravidlo, podľa ktorého musí úrad do dvoch rokov zaviesť príslušné regulácie ťažby, inak žiadateľ dostane dočasné povolenie aj bez nich, píše vedecký web Nature.
