Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy.
Vo vede nejestvuje veľa triviálnejších a dôležitejších vyhlásení. Teraz sa zdá, že s tými mimoriadnymi tvrdeniami sa to v poslednom čase nejako preháňa. Menej zaujímavými, napríklad, sú vyhlásenia Aviho Loeba, že na dne oceánu objavil úlomky mimozemskej vesmírnej lode. Kto vie, no mimoriadne dôkazy (prinajlepšom zatiaľ) nepredložil.
Oveľa zaujímavejší je nový výskum v Monthly Notices of the Royal Aastronomical Society.
Ten totiž naznačuje, že základný fakt o vesmíre okolo nás máme nesprávne. A že vek kozmu nie je zhruba 13,8 miliardy rokov. Náš vesmír má mať takmer dvojnásobný vek - 26,7 miliardy rokov.
Najskôr kontext: aj vďaka novým objavom Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba máme pocit, že skorý vesmír bol akosi príliš vyvinutým. Nižšie nájdete správu, že objavil supermasívnu čiernu dieru, ktorá so svojou galaxiou existovala priskoro. Ukázal tiež, že mladučký vesmír bolo podozrivo komplexný a že tak trochu nesedia naše predstavy, čo sa kedy a ako v kozme vyvíjalo.
Zároveň poznáme hviezdy, ktoré sa pri niektorých metódach zdajú staršie, ako je údajný vek kozmu.
Teraz sa objavila zaujímavá hypotéza, ktorá by tieto anomálie mohla vysvetľovať. Prišiel s ňou Rajendra Gupta, fyzik z Ottawskej univerzity a myslí si, že vesmír je jednoducho starší.
Nadviazal na Paula Diraca a podstatným princípom týchto tvrdení je, že vesmírne konštanty až také konštantné nie sú a v čase sa mohli vyvíjať. To by malo vplyv na červené posuny, a to zase na naše odhady veku kozmu.
Je to tak?
