Od modrej k zelenej. Globálne otepľovanie spôsobuje zmenu farby svetového oceánu

Text vyšiel pôvodne na webe agentúry Bloomberg.

V rokoch 2002 až 2022 sa zmenila farba 56 percent svetového oceánu - územia väčšieho ako celková rozloha pevniny na Zemi. Štúdia, ktorú v stredu uverejnil časopis Nature, analyzuje desaťročia satelitných údajov.

Hoci výskumníci neurčili celkový vzorec, zdá sa, že tropické oceánske oblasti v blízkosti rovníka sa časom neustále viac zelenali. Podľa autorov štúdie prirodzená medziročná premenlivosť nemôže tieto zmeny vysvetliť.

Farba oceánu záleží od toho, čo je v jeho horných vrstvách. Vo všeobecnosti platí, že čím viac fytoplanktónu - mikróbov obsahujúcich typ zeleného farbiva chlorofyl - žije vo vodnom prostredí, tým je voda zelenšia; v opačnom prípade je modrejšia.

Oceán obsahuje aj organické látky pohlcujúce svetlo, ktoré môžu v závislosti od úrovne ich koncentrácie meniť farbu vody z modrej na žltú a hnedú. Zmena farby, hoci niekedy pre ľudské oko nenápadná, signalizuje zmeny organizmov a látok v oceánskych vodách.

Spaľovanie fosílnych palív

„Štatistická technika použitá pri analýze trendu nám hovorí, že farba sa mení, ale v skutočnosti nehovorí, ako sa mení,“ povedala Stephanie Dutkiewicz z Massachusettského technologického inštitútu, spoluautorka štúdie.

„Hoci niektoré regióny s nízkymi zemepisnými šírkami naznačujú zelenší posun, v žiadnom prípade to nie je jediný smer zmeny.“

Vedcom nie je jasné, ako presne sa morské ekosystémy menia, aby to viedlo k rozdielom vo farbe. Zmenu farby by mohli spôsobovať zmeny v spoločenstvách planktónu, ktoré sú rozhodujúce pre morský potravinový reťazec.

Zmenu by mohlo ovplyvniť aj to, koľko oxidu uhličitého oceán absorbuje, pretože rôzne druhy planktónu majú rôznu schopnosť ho pohlcovať.

Vedci tvrdia, že zmeny zodpovedajú globálnemu otepľovaniu spôsobenému spaľovaním fosílnych palív. „Poskytuje to ďalší dôkaz, ako ľudské aktivity ovplyvňujú život na Zemi v obrovskom priestorovom rozsahu,“ vyhlásil hlavný autor B. B. Cael z britského Národného oceánografického centra. „Je to ďalší spôsob, akým ľudia ovplyvňujú biosféru.“

Aby lepšie pochopil, ako sa mohli morské ekosystémy v priebehu času meniť, Cael a jeho tím analyzovali údaje zo satelitu Aqua, ktorý už 21 rokov sleduje farbu oceánov a robí merania v siedmich viditeľných vlnových dĺžkach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Objav sedimentov v jazere Crawford dokazuje vplyv človeka na planétu. Nastala nová geologická éra? Čítajte 

Súlad s modelom

Veľká časť oceánu sa ľudským očiam javí ako modrá, ale skutočná farba môže obsahovať zmes vlnových dĺžok od modrej po zelenú a dokonca aj červenú. Satelitný senzor dokáže rozpoznať farby oceánu, ktoré sú pre ľudské oči príliš jemné na to, aby ich rozlíšili.

Cael vykonal štatistickú analýzu s použitím všetkých siedmich farieb oceánu nameraných satelitom v rokoch 2002 až 2022.

Najskôr skúmal, ako veľmi sa farby menili v jednotlivých regiónoch počas daného roka, čo pomohlo stanoviť základnú líniu ich prirodzených zmien. Potom tieto ročné zmeny priblížil a skúmal ich v dlhšom časovom horizonte dvoch desaťročí. Prevyšovali bežnú variabilitu.

Analýza satelitných údajov je do veľkej miery v súlade s modelom, ktorý Dutkiewiczová zhotovila v roku 2019. Simuloval oceány podľa dvoch scenárov – jeden s prídavkom skleníkových plynov a druhý bez nich. Scenár so skleníkovými plynmi predpovedal, že do 20 rokov by mohlo dôjsť k zmene farby približne 50 percent povrchových oceánov sveta.

Ak bude globálne otepľovanie pokračovať, do konca storočia by mohli z veľkej časti zmiznúť ľadové medvede, varovala štúdia z roku 2020, ktorá sa odvolávala na alarmujúci úbytok arktického morského ľadu. Iná zistila, že polovica svetových koralových útesov už zahynula v dôsledku teplejších vôd a okysľovania oceánov.

Autor: Coco Liu