Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
„Vieš, že si nič z toho nebude pamätať, však?“ Nebola to práve odpoveď, ktorú som čakal, keď som nedávno (šťastne bezdetnému) kamarátovi povedal, že beriem môjho štvorročného syna na jeho prvé africké safari.
V niečom mal pravdu. Ako cudzinci v Bangkoku a častí turisti sme s manželkou ťahali naše dieťa po celom svete ešte predtým, ako sa slovo lietadlo stalo súčasťou jeho slovnej zásoby. Prvé kroky bez pomoci urobil na tatami v Tokiu. A keď dovŕšil štyri roky, mal v pase viac pečiatok ako ja v mojich 20 rokoch.
Jeden večer som sa syna pri večeri opýtal, čo si pamätá. Vyjavila sa mu nejasná spomienka na maják, ktorý videl v Galle na juhu Srí Lanky vo veku dvoch rokov, ale zabudol na sedemhodinovú jazdu vlakom po čajových plantážach, ktorá nasledovala.
Nespomínal si ani na to, že sme sa pred pár mesiacmi šúchali po zasneženom Čínskom múre, ani to, že sme si v ten Silvester pripíjali (nealkoholickým) mojitom na Kube.
Jeho prvé Vianoce v dome starých rodičov v Holandsku? Nemal o nich ani tušenia. O našej prvej ceste otca a syna na Bali vo veku rok a pol ani nehlesol.
Ako dopadnú nadané deti v dospelosti? Sledovali ich 35 rokov Čítajte Nedávnejšie výlety vedel opísať oveľa živšie. Spomínal, ako cikal dole vodopádom, keď som ho krátko po jeho tretích narodeninách vzal na túru do džungle na severe Thajska. Spomenul aj svetelnú šou v singapurskom Marina Bay Sands, ktorú sme navštívili v tom istom roku, a hovoril o tom, ako o rok neskôr jazdil na koni a hral futbal s mníchmi v Bhutáne.
Sedí to aj s vedou: Neurovedci, psychológovia a odborníci na vývoj detí sa zhodujú, že väčšina detí si začne uchovávať dostupné spomienky okolo štyroch rokov, ale v niektorých prípadoch to môže trvať aj dlhšie.
„Keďže existuje veľký rozsah, kedy dlhodobé spomienky začínajú a pretrvávajú, je ťažké s konečnou platnosťou povedať, kedy je pre ktorúkoľvek rodinu ten správny čas na výlet,“ hovorí Rebecca Weksnerová, detská psychologička z Massachusetts a matka troch malých detí.
„Jedno dieťa si výlet môže pamätať, lebo emocionálny zážitok mohol byť taký silný, že vytvoril trvalú pamäťovú stopu, zatiaľ čo u iného dieťaťa nie.“
V texte sa dočítate:
- Ako vplýva cestovanie na detský mozog
- Ako prispôsobiť zážitky na dovolenke deťom
- Že dieťa ovplyvní aj to, ako reagujete na zmeny v itinerári
- Ako pomôcť dieťaťu doma uložiť spomienky z dovolenky
Viac ako spomienka
Aj keď si deti zrejme nezapamätajú presné detaily výletov pred štvrtými narodeninami, neznamená to, že sú výlety stratou peňazí a času.
„Cestovanie prináša mnoho príležitostí na nové zážitky a preto môže aktivovať rôzne oblasti mozgu,“ hovorí Jessica Sproatová, odborníčka na vývoj detí z Vancouveru, ktorá pravidelne berie svoje trojročné dieťa na výlety po kanadskej divočine.
„Toto aktivovanie posilňuje spojenia medzi neurónmi v mozgu a zvyšuje ich schopnosť meniť sa a prispôsobovať sa v odpovedi na nové zážitky, čo vedie k zvýšenej kapacite učenia.“
Vystavovanie malých detí jedlám, jazykom, zvieratám a klímam, s ktorými sa doma nestretávajú, im pomáha pri vývoji empatie, prispôsobovania sa a spoločenských zručností.
„Tieto nové zážitky stimulujú zvedavosť detí a podporujú aktívne učenie,“ hovorí Sproatová. „Deti sa najlepšie učia na zážitkoch z prvej ruky. To, že sú priamo zapojené do odlišných kultúr, rozširuje ich obzory.“
A hoci explicitné spomienky na výlet môžu vyblednúť, psychoanalytička Claudia Luizová zdôrazňuje dôležitosť „implicitných spomienok“, ktoré sa vytvárajú podvedome a sú úplne impresionistické.
„Implicitné spomienky sa ukladajú v mozgu odlišne,“ hovorí. „Namiesto toho, aby išli do pamäťovej banky, nastavujú neurónové dráhy, ktoré určujú naše budúce skúsenosti.“
Aj keď si štvorročné dieťa možno nebude pamätať slávu z jazdy na poníkovi, zapamätá si ju ako skúsenosť, ktorá všetkým priniesla radosť, čo udá tón pre budúce očakávania, potešenia, radosti a naplnenia z nového zážitku.
Prečo si nemôžete spomenúť na väčšinu vášho útleho detstva? Čítajte Aby sa každý výlet rátal
Dovolenky, a najmä tie vysnívané, často prichádzajú s vysokou cenovkou, preto je dobré hľadať spôsoby, ako čo najviac prospejú vývoju dieťaťa.
„Rodičia sa často pýtajú detí, či sa tešia z výletu na konkrétne miesto, ale neuvedomujú si, že ich dieťa tam ešte nikdy nebolo a preto nevie, čo môže očakávať,“ hovorí klinická psychologička Melanie Englishová, ktorá často pracuje s rodinami. Odporúča pripraviť deti na nové miesta čítaním kníh a pozeraním videí o krajine, ľuďoch a zvieratách, ktoré môžu na výlete stretnúť.
Niekedy sa vyplatí zapojiť deti aj do vytvárania itinerára. „Cestovanie si vyžaduje riešenie problémov a flexibilitu, ktorá nemusí byť potrebná, keď ste v domácej rutine,“ hovorí Sproatová.
Vysvetľuje, že hoci schopnosti výkonného fungovania, ako sú plánovanie a úsudok, ešte u malých detí nie sú úplne vyvinuté, dajú sa zahrnúť do jednoduchých rozhodnutí pred a počas cesty. Napríklad im dajte na výber medzi dvomi aktivitami alebo novými jedlami.
Všetko to „buduje základné zručnosti, ktoré podporia neskorší rozvoj kognitívnych schopností a výkonného fungovania“, hovorí Sproatová.
Zdôrazňuje tiež dôležitosť hry a spojenia počas výletu. „Deti sa najlepšie učia hrou,“ hovorí Sproatová. „A spojenie chcú viac než čokoľvek iné.“
Odporúča rodičom, aby si všímali mimiku detí, aby zistili, čo upúta ich pozornosť. Potom by to rodičia mali pomenovať a rozprávať sa o tom, čo vidia alebo zažívajú. („To jedlo je sladké!“ alebo „Pozri sa na toho vtáčika, to je...“).
Výlety, ktoré zahŕňajú aktívnu účasť a senzorickú stimuláciu, môžu u malých detí zanechať hlbší dojem, hovorí odborný asistent klinickej psychiatrie na Kolumbijskej univerzite Ryan Sultan.
„Aby boli zážitky viac zapamätateľné, zvážte aktivity, ktoré uspokoja záujmy detí,“ hovorí. „Návšteva detského múzea alebo zoo bude nezabudnuteľnejšia ako pasívna prehliadka mesta.“
Tom Merchant, ktorého cestovná kancelária Black Tomato naplánovala množstvo výletov pre rodiny s malými deťmi, dbá na to, aby boli nezabudnuteľné, a navrhuje výber cieľov s prirodzeným „wow“ faktorom (ako sú živé farby, dramatické západy slnka a zvieratá), ktorý si deti skôr zapamätajú.
„Organizujeme zážitky, ktoré sa dajú robiť v krátkom časovom úseku, aby sa zachoval detský údiv,“ hovorí Merchant. „Zabránime tak tomu, aby boli malé deti mrzuté a unavené, čo môže prehlušiť bohatosť skúsenosti.“
Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia Čítajte Buďte cestovateľom, akým chcete, aby bolo vaše dieťa
Cestovanie s malými deťmi prináša mnoho logistických a emocionálnych prekážok, ktoré sa zvyšujú priamo úmerne s tým, čím vzdialenejší a zložitejší je výlet.
Zamyslite sa nad tým, ako zvládate nepredvídané situácie, pretože váš stres môže byť nákazlivý. Englishová navrhuje pripraviť si vetičky pre prípad zmeny plánu (Nuž, náš let bude trvať dlhšie, ale môžeš si pozrieť ďalší film“) a poukazovať na to, čo dieťa získava, keď o niečo prichádza („Viem, že ti chýba tvoja posteľ, ale táto je omnoho väčšia!“).
Rodičom to ponúka možnosť modelovať zručnosti, ako sú riešenie problémov a prispôsobenie sa novým situáciám. „Sledovanie poručníkov podporuje vývoj detského mozgu,“ hovorí Sproatová.
Nezabudnite na zhrnutie
To, čo sa deje po návrate domov, je rovnako dôležité pri ukladaní spomienok na dlhší čas. Môj syn a ja si často prezeráme (vytlačené) foto albumy, ktoré sme nazbierali z predošlých výletov a používame ich na oživenie spomienok, ktoré mohli časom vyblednúť.
Videá a fotky sú užitočné pri odkazovaní na zážitky z ciest, pretože malé deti si ich bez týchto vizuálnych pomôcok nemusia vedieť vybaviť, súhlasí Sproatová. Odporúča tiež pokračovať v poukazovaní na podobnosti a rozdiely medzi domovom a cieľom predošlej cesty („Toto je odlišné od toho, čo sme videli v...“ alebo „Toto chutí podobne, ako to, čo si jedla v...“).
„Tento proces spájania existujúcich vedomostí s novými skúsenosťami posilňuje kognitívne asociácie, pomáha pri prenose vedomostí a zlepšuje pamäť,“ hovorí Sproatová.
„Ale nezabudnite, že to, čo bolo významné pre vás, nemuselo byť významné pre vaše dieťa,“ hovorí Englishová. „Možno vás prekvapia tým, čo si na dovolenke najviac užili ony.“
Neurovedec: Všetky aspekty vedomia nevieme zredukovať na algoritmy Čítajte Pamätajte: Každé dieťa je iné
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
„Rodičia by sa mali menej zameriavať na to, aký typ zážitku by mali priniesť svojmu dieťaťu, a viac na to, ako ich dieťa tieto príležitosti prežíva,“ hovorí psychoanalytička Luizová.
„Čím viac dokážeme oceniť, ako je naše dieťa geneticky vystavané, tým lepšie mu môžeme vytvárať zážitky z cestovania, ktoré si zapamätá ako pozitívne a vzrušujúce,“ hovorí.
Autor: Chris Schalkx
