Molekula, ktorá vedie k vzniku základov života. Aj jej objav ohlásili v júni vedci stojaci za projektom vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba.
Za uplynulý mesiac teleskop tiež zachytil gejzír na mesiaci Enceladus, ktorý mal takmer desaťtisíc kilometrov, svetlo z najranejších kvazarov a mnohé pekné zábery vesmíru tak, ako ste ho ešte nevideli.
Najväčší trysk na oceánskom mesiaci
Saturnov mesiac Enceladus je jedným z najzaujímavejších miest v slnečnej sústave, čo sa týka hľadania života mimo Zeme. Medzi jeho ľadovou kôrou a kamenným jadrom sa totiž ukrýva oceán so slanou vodou.
Z pruhov na povrchu mesiaca vystreľujú prúdy vody, ľadu, pary a organických molekúl, ktoré sa podobajú na pozemské gejzíry. Ďalekohľadu Jamesa Webba sa podarilo zachytiť dosiaľ najväčší.
Nečakaný objav Webbovho teleskopu robí problémy vede Čítajte Hoci na zábere vyzerá ako kôpka pixelov, z dát vedci zistili, že prúd materiálu siahal do výšky viac ako 9600 kilometrov od povrchu. To je takmer ako vzdušná vzdialenosť z mesta Gdansk na severe Poľska do Kapského Mesta v Juhoafrickej republike. Prúd bol takmer 20-krát väčší ako samotný mesiac, ktorý má priemer päťsto kilometrov.
Pôsobivé tiež je, že gejzír vystrekoval takmer 300 litrov materiálu za sekundu. Enceladus takto „živí“ vodou svoje okolie v prstenci E, v ktorom obieha okolo Saturnu. Až 30 percent z gejzírov skončí tu a zvyšok uniká do Saturnovho systému.
Ilustračný záber mesiaca Enceladus a záber vodného gejzíru, ktorý siahal 9600 kilometrov pod jeho povrchu. Enceladus je na rozpixelovanom zábere označený ako biely bod. (zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI, and G. Villanueva (NASA’s Goddard Space Flight Center). Image Processing: A. Pagan (STScI))Tri zábery jednej galaxie
Galaxia NGC 5068 sa nachádza 20 miliónov svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Panna. James Webb ju odfotil dvakrát a pracovníci misie následne oba zábery spojili do jedného.
Tento spojený záber ukazuje jasné oblasti s plynom a hviezdami. V ľavej hornej časti je vidno jasnejšiu centrálnu časť galaxie, ktorá má tvar priečky.
Záber galaxie NGC 5068 vznikol spojením záberov z dvoch nástrojov ďalekohľadu Jamesa Webba - MIRI a NIRCam. (zdroj: ESA/Webb, NASA & CSA, J. Lee and the PHANGS-JWST Team)Webbov teleskop je so svojou schopnosťou nazerať cez plyny a prach v okolí zrodených hviezd obzvlášť vhodný na skúmanie tvorby hviezd.
Záber z kamery MIRI, ktorý skúma vesmír v stredných infračervených dĺžkach, ukazuje prachovitú štruktúru špirálovitej galaxie NGC 5068 a žiariace bubliny plynu, ktoré obsahujú kopy čerstvo zrodených hviezd.
Galaxia NGC 5068 zachytená prístrojom MIRI. (zdroj: ESA/Webb, NASA & CSA, J. Lee and the PHANGS-JWST Team)Prístroj NIRCam skúma blízku infračervenú oblasť elektromagnetického spektra, v galaxii NGC 5068 jej staršie hviezdy. Najhustejšie sú zastúpené pri jadre galaxie vľavo hore. Červené oblaky na zábere osvetľujú mladé hviezdy, ktoré sú v nich ukryté.
Záber galaxie NGC 5068 v blízkom infračervenom spektre. (zdroj: ESA/Webb, NASA & CSA, J. Lee and the PHANGS-JWST Team)Napočítali by ste sa
Zrejme sa vám ich nepodarí spočítať všetky, ale na nasledujúcom zábere sa nachádza 45-tisíc galaxií. Vďaka tejto fotografii a iným dátam sa podarilo Teleskopu Jamesa Webba objaviť galaxie, ktoré existovali vo vesmíre menej ako 600 miliónov rokov po jeho vzniku.
