„Presná rekonštrukcia prehistorického jaskynného muža. Naša kresba je prvou, ktorá s vedeckou istotou zobrazuje pravekého človeka, ako žil.“
Týmito slovami sprevádzali ilustráciu v periodikách Illustrated London News a L’Illustration v roku 1909. Týkala sa nálezu vo francúzskej jaskyni La Chapelle-aux-Saints, kde objavili množstvo artefaktov a vôbec prvý pohreb neandertálca s takmer kompletnou kostrou.
Rekonštrukciu vytvoril maliar František Kupka, dnes svetoznámy a najdrahšie predávaný český umelec, v spolupráci s antropológom Marcellinom Boulem, ktorý nález skúmal.
Je na nej chlpatý, neohrabaný tvor podobný gorile, v ruke drží vetvu a pod nohami má lebku. Hlúpy, škaredý primitív.
Mimo bol Boule s Kupkom aj zástupy vedcov. Mali však zásadný vplyv na obraz, aký sme si vytvorili o neandertálcoch. Dnes je neudržateľný.
V texte sa dočítate:
- prečo začali umelci a vedci zobrazovať neandertálca ako primitíva
- ako poslúžil rasistickým predsudkom a kolonializmu
- prečo nacisti zatvorili múzeum v Neandertali
- kto bol prvým umelcom na svete a či je Homo sapiens korunou tvorstva
Waleská archeologička Rebecca Wragg Sykesová vo svojej novej knihe Príbuzní zhŕňa doklady, že neandertálci boli nielen vynachádzaví, zruční, zvedaví a bystrí, ale aj altruistickí a tvoriví.
Na neandertálca sme navŕšili hromadu predsudkov, bludov o nadradenosti bielej rasy a ospravedlnenie kolonializmu, hovorí Sykesová pre SME.
Zastaraná predstava neandertálca v podaní Františka Kupku z novin Illustrated London News z roku 1909. (zdroj: Wellcome Collection)Tupec a surovec
Začalo sa to už od objavu v roku 1856 v Malej feldhofskej jaskyni v Neandertali pri Düsseldorfe, podľa ktorého dostali meno. Pribúdali ďalšie nálezy a takisto k nim priradili aj dávnejšie objavené fosílie v depozitoch. Ľudia zistili, že pred nimi tu bol iný druh rodu Homo, odlišný od nich, a predsa taký podobný.
Zúfalý škaredý neandertálec z výstavy v chicagskom Field Musem of Natural History. (zdroj: Wellcome Collection)Už prvé novinové správy v nemeckej tlači priniesli rasové porovnania, z ktorých vychádzalo, že nájdená neandertálska lebka sa údajne podobá červenokožcom zo Severnej Ameriky. Odtiaľ bol len krok k propagovaniu názoru, že nebelošské populácie sú všetky primitívnymi vetvami rodu Homo a tá naša je korunou tvorstva.
Bestseller Dejiny sveta od známeho anglického spisovateľa a autora sci-fi románov Herberta Georgea Wellsa z roku 1920 dopĺňala ilustrácia neandertálca, ktorý pôsobí takmer ako mentálne postihnutý.
A keď v roku 1929 otvorili výstavu v chicagskom Field Musem of Natural History, predstavili na nej neandertálcov ako biedne bytosti, ktoré sa pretĺkajú neradostným životom v ľadových pustatinách. Bezútešne vyzerajúca matka vláči dieťa, spustnutý muž chrúme starú kosť, ktorú kdesi uchmatol, na viac ako zdochlinu by sa nezmohol.
Predstava neschopného neandertálca sa rozšírila do celého sveta. O jej hlbokom ukotvení svedčí aj jazyk. Výraz neandertálec je dodnes v množstve európskych jazykov vrátane slovenčiny expresívnou nadávkou pre nevychovaného, nevzdelaného či reakčného zaostalca, barbara či spiatočníckeho surovca.
Zhubné predstavy
Očierňovanie sa neskončilo len pri skreslenom obraze.
