SME

Zomrel najstarší laureát Nobelovej ceny John B. Goodenough, o mesiac by mal 101 rokov

Nobelovu cenu za chémiu získal v roku 2019 ako 97-ročný.

John B. Goodenough.John B. Goodenough. (Zdroj: TASR/AP)

AUSTIN. Len mesiac pred svojimi 101. narodeninami zomrel v nedeľu laureát Nobelovej ceny za chémiu John B. Goodenough, ktorý bol priekopníkom vo vývoji lítiovo-iónových batérií, aké sa v súčasnosti využívajú okrem iného aj na pohon elektromobilov. TASR o tom informuje na základe pondelňajšej správy agentúry Reuters.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Goodenough bol "počas mnohých desaťročí svojej kariéry poprednou osobnosťou v oblasti vedeckého výskumu", povedal Jay Hartzell, rektor Texaskej univerzity v Austine, na ktorej pôsobil tento americký nobelista dovedna 37 rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Goodenough sa narodil 25. júla 1922 v Jene v Nemecku americkým rodičom. Po absolvovaní bakalárskeho štúdia matematiky na Yaleovej univerzite získal magisterský titul a doktorát z fyziky na Chicagskej univerzite. Stal sa výskumníkom a vedúcim tímu na Massachusettskom technologickom inštitúte a neskôr viedol laboratórium anorganickej chémie na Oxfordskej univerzite.

Nobelovu cenu za chémiu získal v roku 2019 ako 97-ročný, čím sa stal jej vôbec najstarším nositeľom. Udelili mu ju spoločne s Britom M. Stanleym Whittinghamom a Japoncom Akirom Jošinom za vývoj lítiovo-iónových batérií.

"Táto nabíjateľná batéria položila základy bezdrôtovej elektroniky, ako sú mobilné telefóny a prenosné počítače," uviedla pri vtedajšom udeľovaní ceny Kráľovská švédska akadémia vied. "Umožňuje tiež fungovanie sveta bez fosílnych palív, keďže sa používa na všetko – od pohonu elektrických áut až po uchovávanie energie z obnoviteľných zdrojov," dodala akadémia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu