Miniteplomer má podobu uhlíkovej rúrky, ktorú Yihua Gao a Yošio Bando z Inštitútu pre vedy o kovoch naplnili kvapalným gáliom. Stĺpec gália stúpa a klesá v závislosti na teplote, ako je to pri bežnom ortuťovom teplomere, informuje britský časopis Nature.
Japonský nanoteplomer je hrubý neuveriteľných 75 milióntin milimetra a dlhý 10 tisícin milimetra. Napriek mikroskopickým mieram sa gálium v teplomere správa ako v makroskopických podmienkach, konštatujú vedci.
Vynález nájde uplatnenie pri práci v nanoprostredí. Od bežného teplomera na meranie teploty sa odlišuje v dvoch bodoch: pracuje v rozpätí teplôt od 50 do 500 stupňov Celzia a na čítanie stupnice treba elektrónový mikroskop.
