Sme druhom dobrodruhov.
Akurát sme niekedy druhom dobrodruhov bez pudu sebazáchovy. Pretože jedna vec je sadnúť na sud plný výbušniny a vydať sa na vesmírnu misiu k Mesiacu. No druhá sadnúť do problémovej konzervy riadenej herným ovládačom.
Posledný týždeň žili média tragédiou ponorky Titan, ktorá mala turistov zobrať k vraku Titanicu. Akosi v tom celom zaniklo, že to bol dokonale nezodpovedný nezmysel bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Niežeby ste si nemohli zaplatiť výlet kam len chcete. No sadnúť si dobrovoľne do čohosi podobného, to si už koledujete.
Odborná verejnosť roky hovorila, že celý tento nápad je nebezpečným rizikom. A ak sme sa niečo za posledných sto rokov naučili, podobným rizikám sa snažíme vyhýbať: stálo to ľudské životy, stálo nás to veľké tragédie a veľa sme sa pri tom naučili, ako veci nerobiť.
Preto dnes NASA len tak neposadí kohosi do vesmírnej lode a nevystrelí ho kamsi do kozmu. Len preto, že môže.
To nie je za vlasy pritiahnutá analógia: skúmanie kozmu a skúmanie morských hlbín sú si v mnohom podobné. Je to extrémne, nehostinné prostredie, v ktorom aj najmenšie nepozornosti, najmenšie zlyhania môžu znamenať stratené ľudské životy. Dokonca sa občas hovorí, že oceánske hlbiny sú prostredím ešte extrémnejším a nehostenejším.
