Prstami sa dotkli steny. Nebola tvrdá ako skala, ale mäkká ako krieda a brušká prstov na nej zanechávali plytké preliačiny.
Nevedno, aký bol ich úmysel. No pravekí obyvatelia francúzskej jaskyne kreslili na steny zámerne. Kruhy, čiarky a bodky v nich zostali vyryté až dodnes.
Toto umenie za sebou nezanechali anatomicky moderní ľudia, ale neandertálci. Tí, ktorých často zobrazujeme ako nahlúplych a neohrabaných. O objave píšu vo vedeckom časopise PLOS One.
V texte sa dočítate:
- Aké najstaršie maľby zanechali neandertálci na jaskynných stenách
- Ako vytvorili rytiny vo francúzskej jaskyni
- Ako prírodný úkaz zachoval rytiny až dodnes a určil ich autorstvo
Mysleli aj na iné
Neandertálci boli dávnymi predkami človeka. Ich DNA v sebe dodnes nesú najmä ľudia s európskym a ázijským pôvodom. Vyhynuli pred zhruba 40-tisíc rokmi.
„Dlho sa verilo, že neandertálci neboli schopní myslieť na iné veci ako zabezpečovanie živobytia,“ hovorí pre magazín Smithosonian paleontológ a spoluautor výskumu Jean-Claude Marquet.
No nedávne nálezy ukazujú, že neandertálci mali mnohé zručnosti podobné tým u anatomicky moderných ľudí. V roku 2018 napríklad prestížny vedecký časopis Science zverejnil výskum o tom, že autormi najstarších jaskynných malieb sú práve neandertálci. Jednoduché červené nákresy zanechali v troch španielskych jaskyniach maltravieso, Ardales a La Pasiega.
Maľby majú vyše 64-tisíc rokov, moderní ľudia pritom podľa súčasných poznatkov prišli do Európy až o dvadsaťtisíc rokov neskôr.
Maľba v tvare rebríku (v strede). (zdroj: P. Saura)Nekonali v zhone
Vek nového nálezu z jaskyne La Roche-Cotard nad riekou Loirou odhadujú vedci do obdobia pred 57- až 75-tisíc rokmi, keď Homo sapiens ešte neboli v tejto časti Európy.
Ide o najstaršiu dekorovanú jaskyňu vo Francúzsku a zrejme aj v Európe. Doteraz najstaršie neandertálske rytiny boli abstraktné znaky v jaskyni Gorham na Gibraltári staré 39-tisíc rokov.
