Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Nový rozsiahly prieskum zameraný na takmer 400 koralových útesov po celom svete odhalil, že žraloky postupne miznú z vôd, v ktorých sa bežne nachádzajú.
Štúdia poukazuje na znepokojujúce znamenie - obávaným rybám hrozí oveľa väčšie riziko vyhynutia, než sa doteraz predpokladalo.
Populácie piatich bežných útesových žralokov zaznamenali za posledné polstoročie ohromujúci pokles, a to o 60 až 73 percent, uvádza tím 150 výskumníkov v časopise Science.
„Je to absolútne zarážajúce,“ povedal David Shiffman, morský biológ z Arizonskej štátnej univerzity, ktorý sa na prieskume nepodieľal. „Ak sa pozriete na všetky útesové žraloky na všetkých útesoch, všade dostanete veľmi podobný vzorec.“
Výsledky prispievajú k obavám nielen z úbytku týchto vrcholových predátorov, ale aj z ich dôsledkov na ryby v potravinovom reťazci a pobrežné spoločenstvá, ktoré sú závislé od živých morských ekosystémov, pokiaľ ide o bielkoviny.
Oceán bez žralokov jednoducho nie je taký zdravý.
Neočakávaná úroveň
„Situácia je pre nás vedcov, ktorí pracujeme so žralokmi, naozaj desivá,“ povedal Mario Espinoza, morský biológ z Kostarickej univerzity a spoluautor publikovaného článku. Vedci tvrdia, že vinníkom tohto poklesu je nadmerný rybolov.
Vo veľkej časti Ázie sa polievka zo žraločích plutiev podáva na veľkých oslavách, pričom rybári v niektorých vodách odrezávajú žralokom plutvy a zvyšok tela vyhadzujú cez palubu. Spojené štáty minulý rok zakázali predaj žraločích plutiev, ale na trhoch v zahraničí sa za ne stále platí vysoká cena. V iných oblastiach rybárske flotily neúmyselne potláčajú žraloky tým, že sa zameriavajú na ich korisť.
Keď začal s prieskumom Colin Simpfendorfer, vedecký pracovník v oblasti žralokov na Univerzite Jamesa Cooka v Austrálii, neočakával taký výrazný pokles. Konečné merania však priniesli vytriezvenie.
„Všetky klesli na úroveň, ktorú sme v skutočnosti neočakávali,“ povedal Simpfendorfer, ktorý viedol výskum.
Pri sčítaní žralokov výskumníci pracujúci po celom svete - od útesov v Indickom oceáne pri východnej Afrike cez Veľký bariérový útes v Austrálii až po skupiny koralov v Karibiku - spustili pod vodu kamery GoPro spolu s vrecami s návnadou.
Potom čakali a zaznamenali viac ako 20 000 hodín záberov. Armáda dobrovoľníkov strávila ďalšie hodiny prezeraním videozáznamov, aby spočítala žraloky, ktoré sa objavili.
Herkulovské úsilie
Zamerali sa na päť kľúčových druhov - karibského útesového žraloka, žraloka pestrého, útesového žraloka sivého, útesového žraloka čiernohlavého a útesového žraloka bieloplutvého.
„Je to herkulovské úsilie pozrieť si toľko videí,“ povedal Simpfendorfer. „Ak by sme chceli túto štúdiu zopakovať, pravdepodobne by sme využili pomoc umelej inteligencie oveľa viac.“
Veľká časť finančných prostriedkov na masívne vyhľadávanie žralokov pochádzala z rodinnej nadácie spoluzakladateľa spoločnosti Microsoft a nadšenca pre oceány Paula G. Allena.
Poklesy, vypočítané pomocou modelov, ukazujúcich, ako by mali vyzerať zdravé útesy, boli najvýraznejšie v menej bohatých krajinách s laxnými predpismi. Vo vodách pri bohatších krajinách a v chránených oblastiach bolo oveľa viac žralokov.
Na miestach bez veľkého počtu žralokov sa rozmnožili druhy rají, ktoré prevzali úlohu hlavného predátora. Ale raje nie sú skutočnou náhradou za žraloky. Bez hlavného predátora sa rozpadajú potravinové siete oceánov. Mäsožravec podporuje biodiverzitu v koralových útesoch tým, že sa živí početnými populáciami koristi, čím dáva šancu na rozvoj iným rybám.
Celkovo tretine všetkých žralokov, rají a príbuzných druhov hrozí vyhynutie, varovali už skôr vedci.
Problematická povesť
Medzi lepšie spravované oblasti patria vody pri pobreží Kostariky, ktorá spolupracuje s Ekvádorom, Kolumbiou a Panamou.
Tieto štyri krajiny sa snažia rozšíriť a prepojiť chránené morské oblasti v Tichom oceáne a uľahčiť migráciu žralokov, veľrýb a morských korytnačiek medzi ekologicky bohatými oblasťami, ako je napríklad kostarický Kokosový ostrov a známe ekvádorské Galapágy.
„Musíme začať zlepšovať prácu, ktorú vykonávame s miestnymi samosprávami,“ povedal Espinoza.
Naopak, pri pobreží Jamajky sa žralokom darí horšie, pretože miestni rybári lovia ryby, na ktorých sa žraloky živia.
Jednou z najväčších prekážok ochrany žralokov na Jamajke a inde je ich povesť. Každá správa o uhryznutí človeka žralokom, hoci sú takéto prípady zriedkavé, vyvoláva vo verejnosti obavy, ktoré sťažujú prijímanie opatrení na ich ochranu.
„Je veľmi ťažké, aby iniciatívy na ochranu žralokov boli vítané, aby boli prijaté a aby sa skutočne realizovali,“ povedal Dayne Buddo, riaditeľ globálnej oceánskej politiky v Georgia Aquarium, ktorý vykonal väčšinu prieskumov v okolí Jamajky. „Žraloky vnímajú ako zlomyseľné tvory.“
Jedno povzbudivé zistenie – mnohé útesy bez žralokov sa nachádzajú v blízkosti iných útesov, na ktorých sa žraloky vyskytujú. Znížením nadmerného rybolovu by tieto zdravé populácie mohli znovu osídliť vody ochudobnené o žraloky.
„Podľa mňa to ukazuje, že ešte nie je neskoro,“ povedal Shiffman.
