Ľudia ako ja prídu o prácu.
Dobre, to je možno prehnané konštatovanie, i keď ktovie. No objavila sa jedna z prvých vedeckých štúdií, ktorá preskúmala skutočné dosahy nasadenia umelej inteligencie na skutočnú prácu skutočných ľudí v skutočnej firme. A výsledky celkom prekvapili.
Začnime najskôr kontextom. Posledná digitálna revolúcia nebola prínosom pre každého. Možno ste už niekedy počuli o obetiach informačnej revolúcie, o tých, ktorí jednoducho zaostali. A možno ste už narazili aj na tvrdenie, ako nové digitálne technológie urobili svet lepším, slobodnejším a spravodlivejším.
Akurát je diabol ukrytý v detailoch. Plus-mínus jestvuje ekonomický konsenzus, že z nástupu počítačovej éry neťažil každý rovnako. Presne naopak, niektorí ekonómovia vám budú úplne seriózne tvrdiť, že digitalizácia viedla k zmenšovaniu strednej triedy a že privilegovaných urobila ešte privilegovanejšími a mocných ešte mocnejšími.
Zjednodušene, počítače nezlepšili život každému ani každému rovnako. Každý totiž nemal rovnakú štartovaciu čiaru a nové technológie boli prijímané zhora nadol: teda najskôr tými, ktorí na to jednoducho mali.
Spomeňte si na to, až budete napríklad sociálne vylúčeným komunitám vysvetľovať výhody bitcoinu. A spomeňte si na to vždy, keď vám začne nejaký startupista rozprávať o meritokracii: čím myslí riadenie sveta podľa seba a jeho kamošov. Pričom akosi zabudol, že on sám vôbec nebol takým bystrým ani výnimočne šikovným, skôr mal šťastie na výhru v historickej a genetickej lotérii (a poruke rodinný kapitál, všakže).
Prečo táto sociologická odbočka? Nová vedecká správa totiž naznačuje, že umelá inteligencia by to mohla zmeniť: možno totiž funguje zdola nahor.
Keď sa totiž vedci pozreli na dôsledky jej nasadenia, zistili, že v princípe zvýšila vo firme (zákaznícka podpora) produktivitu o 14 percent. No najvýraznejšie u nových alebo menej šikovných pracovníkov, mala len minimálny vplyv na skúsených zamestnancov - logicky. Znížila tiež výpovede ľudí a pomohla novým zamestnancom rýchlejšie sa učiť.
A teraz tie dve možné interpretácie: umelá inteligencia pomôže urobiť svet spravodlivejším, pomôže väčšiemu množstvu ľudí robiť ich prácu dobre a efektívne, zníži rozdiely vo firmách a v spoločnosti. To môže pomôcť v obnove strednej triedy, zlepšiť pracovné podmienky vo všeobecnosti a priniesť nám všetkým viac voľného času.
Ten druhý scenár je, že skúsení ľudia prestanú byť potrebnými. Že si prestaneme vážiť schopnosti. A že to povedie ešte k väčšiemu tlaku na cenu práce, že to pracovný trh úplne rozvráti, a to dnes nepredvídateľným spôsobom.
Uvidíme.
Umelá inteligencia môže spraviť svet lepším. A možno aj horším, pričom ľudia ako ja možno prídu o prácu. Držme si teda palce.
Objav týždňa
Neutrónová hviezda môže tvoriť jadro exotického objektu. (zdroj: Casey Reed/Penn State University)Nový výskum naznačuje, že jadro neutrónových hviezd môže byť ešte exotickejšie: pravdepodobne totiž obsahujú jadro z podivných kvarkov.
Neutrónové hviezdy vznikajú zrútením hmotných hviezd a sú zložené z extrémne hustej hmoty. Vedci teraz analyzovali údaje o hmotnosti a polomere neutrónových hviezd, stopy gravitačných vĺn zo zrážok neutrónových hviezd a porovnali ich s výpočtami kvantovej chromodynamiky.
