Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba ako prvý spozoroval tri prachové prstence okolo hviezdy Fomalhault. Prvý je tiež v tom, že zistil prítomnosť vodnej pary na telese v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.
V máji vesmírne agentúry NASA, ESA a CSA zverejnili aj spojené zábery z Webbu a Chandry, ktoré ukazujú doteraz nevidené detaily.
Vodná para na planéte?
Na začiatku mája vyšli pozorovania exoplanéty GJ 486 b, ktorá obieha hviezdu – červeného trpaslíka. Na meraniach z Webbovho teleskopu si vedci všimli signály, ktoré naznačujú prítomnosť molekúl vody. Jednou z možností je, že voda je znakom toho, že kamenná exoplanéta má atmosféru.
Senzor ďalekohľadu Jamesa Webba má poruchu. V apríli ukázal prstence Uránu aj rodiacu sa kopu galaxií Čítajte Ide o celkom nezvyčajný predpokladom, keďže GJ 486 b sa nachádza príliš blízko svojej hviezdy na to, aby bola ešte v obývateľnej zóne. Na jej povrchu je zhruba 430 stupňov Celzia. Objav je preto celkom výnimočný, no nedokazuje, že exoplanéta má skutočne atmosféru.
Vysvetlením meraní totiž môže byť, že vodná para sa nachádza na samotnej hviezde, konkrétne na jej chladných hviezdnych škvrnách.
Vizualizácia exoplanéty GJ 486 b a jej hviezdy. Od Zeme sa nachádza 26 svetelných rokov ďaleko. Pri sledovaní planéty objavili vedci náznaky vodnej pary. Zisťujú, či pochádzajú z planéty alebo hviezdy. (zdroj: NASA, ESA, CSA, Joseph Olmsted (STScI))Zaujímavý systém
Fomalhault je jedna z najjasnejších hviezd na oblohe. Už v roku 1983 pri nej satelity objavili prašný prstenec, čosi ako pás asteroidov, ktorý je aj v našej slnečnej sústave.
