So šelmami by ľudia nemali prichádzať do priameho kontaktu. Ani ošetrovatelia v oficiálnych zoologických záhradách nechodia do výbehu, keď je v ňom zviera. Útoky šeliem v zoo aj preto nie sú bežné.
„Stať sa to môže, ale je to veľmi výnimočné, keď chovateľ urobí nejakú chybu,“ hovorí v rozhovore pre denník SME chovateľka mačkovitých šeliem JANA ZAMECOVÁ zo Zoologickej záhrady v Bratislave. O šelmy sa stará už sedemnásť rokov.
Ranč pri Žiline, kde v utorok lev usmrtil majiteľa, nemá štatút oficiálnej zoologickej záhrady. Súkromnému chovu šeliem sa často venujú ľudia bez dostatočného vzdelania.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo je problém, ak človek chodí k šelmám do výbehu
- Ako sa v zoo starajú o šelmy bezkontaktne
- Či sa dá predpovedať útok leva
- A či sa vôbec dá útoku nejako ubrániť
- Aký je rozdiel medzi zoo a rančom
- Čo si chovateľka zo zoo myslí o súkromných chovoch šeliem
- Či môže žiť šelma v zoo naplnený život
- Prečo aj v zoo trénujú šelmy
Ako ste reagovali, keď ste sa dopočuli o úmrtí človeka po útoku leva na Kysuciach?
V prvom rade mi to bolo ľúto. Samozrejme, neviem, čo bolo príčinou, že muža lev napadol, ale zjavne k tomu levovi chodil do ohrady.

To je problém?
V zoologických záhradách sa to nerobí. Veľké mačkovité šelmy chováme bezkontaktne a je to bežné vo všetkých zoologických záhradách. K situácii, že by lev napadol človeka, by došlo iba z nepozornosti alebo omylom, že otvoríte dvierka, ktoré ste nemali. Ale to je veľmi málo pravdepodobné.
Vy ste teda nikdy neboli vo výbehu šeliem?
Bola, ale iba vtedy, keď tam nie je šelma. Všetko máme spravené na systém šubrov, to sú posuvné dvierka na kľuku alebo gombík, voláme ich aj šupáky. Ja stojím v manipulačnej miestnosti a dvierka sa mi otvárajú buď do výbehu, alebo medzi jednotlivými ubikáciami. Takže si to otváram a zatváram z bezpečia.
Keď idem čistiť výbeh, viem, že šelma tam nie je, ale aj tak si to skontrolujem. Vždy musím vedieť, kde je zviera. Radšej sa desaťkrát pozrieť, ako sa raz pomýliť.
Jana Zamecová
- V Zoologickej záhrade v Bratislave pracuje od roku 1995.
- Od roku 2006 je chovateľkou mačkovitých šeliem.
- Chovateľstvo zvierat vyštudovala na Strednej odbornej škole pôdohospodárskej a veterinárnej v Ivanke pri Dunaji. Má tiež bakalársky titul z environmentalistiky.
Majiteľa kysuckého ranča pri Žiline našli mŕtveho priamo vo výbehu. Objavili sa informácie, že lev vraj bol jeho "miláčikom". Teda takéto niečo by sa nemalo diať, že človek k šelme chodí, hoci ju chová súkromne?
Sú ľudia, ktorí chovajú mačkovité šelmy, ale najlepšie je, ak ich majú od skorého veku. Napríklad, keď ho matka odmietne, vy ho vychovávate a ste akoby jeho rodič.
Vtedy sa dá byť so zvieraťom v kontakte, ale treba mať vždy na pamäti, že je to vrcholový predátor. Musíte dodržiavať nejaké zásady a určite to nie je zviera do bytu.
Vykazuje šelma nejaké znaky agresívnosti alebo prichádza prípadný útok skôr nečakane a nie je možné ho predpovedať?
Chovateľ musí poznať správanie veľkých mačkovitých šeliem. Aj mimikou aj rečou tela vám dávajú najavo svoju náladu.
Napríklad levica na vás môže zaútočiť aj bez varovania. Ale občas predtým vidíte, že sklopí uši dozadu, nakrčí nos, vrčí na vás a švihá chvostom. Keď sa prikrčí, to je už predútok. Lev to dá väčšinou najavo lepšie, ale levice sú potvory.
Dá sa v takomto momente vôbec nejako brániť?