Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Keď Kenyatta Colemanová vošla vo februári do ordinácie svojho lekára, nevedela sa dočkať, keď jej bude robiť ultrazvuk. Jej nenarodené dieťa sa už tridsať týždňov vyvíjalo normálne. Rozhodla sa, že ho pomenuje Denver.
V ten deň sa však všetky jej plány zmenili. Ultrazvuk totiž ukázal, že plod má abnormality mozgu a zväčšené srdce. Lekári v Baton Rouge diagnostikovali nenarodenému dieťaťu percentnú šancu na prežitie z dôvodu malformácie Galenovej žily, zriedkavého ochorenia plodov.
V tú noc Kenyatta Colemanová plakala, až kým nezaspala. Keď sa na druhý deň ráno zobudila, spýtala sa svojho manžela Dereka, či je diagnóza skutočná, alebo sa jej iba snívala nočná mora.
Neskôr opísala, že „na každý ďalší ultrazvuk išla ako úplne iný človek“. Zaprisahala sa, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby svoje dieťa zachránila. A presne to urobila: odletela do Bostonu na operáciu, o ktorú sa nikdy predtým nikto nepokúsil.
V polovici marca, po zhruba desiatke vyšetrení a zákrokov, Colemanová už držala a bozkávala svoje nové dieťa na lôžku v nemocnici Brigham and Women's Hospital. Bola obklopená rozradostenými lekármi, ktorí dva dni predtým urobili vôbec prvú úspešnú operáciu mozgu plodu.
Malá Denver je už doma v Louisiane, kde rastie ako každé zdravé dieťa, uviedla jej rodina a lekári.
„S vedomím toho, že tu s nami takmer nebola, si hovoríme: ‚Páni, ona je naozaj zázrak‘,“ povedala 36-ročná matka pre denník Washington Post.
(zdroj: Drew Lederman/Boston Children's Hospital)Závažný prípad
Otehotnela minulý rok v júli a v septembri prvýkrát videla svoje dieťa na ultrazvuku. Spolu s partnerom, 39-ročným Derekom Colemanom, sa rozhodla pomenovať dieťa Denver podľa toho, že jej nevlastný otec sníval o dieťati menom Colorado. Na Vianoce usporiadali večierok na odhalenie pohlavia a 19. marca rozposlali pozvánky na oslavu narodenia.
Kenyatta Colemanová sa cítila zdravá až do 28. týždňa tehotenstva koncom januára, keď pocítila intenzívne svrbenie na nohách. Nasledujúci týždeň jej diagnostikovali tehotenskú cholestázu, ktorá narúša tok tekutín do žlčníka. Preto jej lekár v ženskej nemocnici v Baton Rouge naplánoval týždenné ultrazvukové vyšetrenia.
„Vždy, keď som mala možnosť vidieť bábätko, som sa veľmi tešila,“ povedala.
Jej pohľad sa však zmenil 15. februára, keď išla na vyšetrenie, o ktorom si myslela, že bude rutinné. Lekár sa vtedy zaujímal, či nebola chorá, pretože ultrazvuk ukazoval niekoľko abnormalít vrátane zväčšeného srdca plodu.
Magnetická rezonancia neskôr ukázala, že plod má malformáciu Galenovej žily, ktorá vzniká, keď sa mozgové tepny nespájajú so správnymi žilami. Podľa Americkej kardiologickej asociácie je tento stav diagnostikovaný približne u jedného zo 60-tisíc novorodencov a lekári predpokladajú, že je spôsobený geneticky.
Deti s týmto ochorením môžu trpieť vážnym poškodením mozgu, zlyhaním srdca a kognitívnymi poruchami v dôsledku nadmerného prietoku krvi do týchto orgánov. Mnohé však krátko po narodení zomierajú.
Liečba malformácie Galenovej žily sa zvyčajne začína po pôrode, ale lekári dávali Denver iba percentnú šancu na prežitie pôrodu, keďže jej prípad bol naozaj závažný. Colemanovú však informovali aj o klinickej štúdii, ktorú bostonskí lekári chceli spustiť.
Nič nebolo isté
Darren Orbach, spoluriaditeľ centra pre cerebrovaskulárnu chirurgiu a intervencie bostonskej detskej nemocnice, liečil veľa detí s malformáciou Galenovej žily, ale odradil ho nedostatok spoľahlivých postupov.
V posledných rokoch Orbachovi kolegovia zavádzali do srdca nenarodených detí ihlu, aby niektoré stavy napravili. V roku 2017 Orbach uvažoval, či by sa podobný postup nedal použiť aj na mozog plodu.
Koncom roka 2020 Orbach uviedol, že spolu s kolegami vypracoval experiment na úpravu a prepojenie tepien so správnymi žilami pomocou ihly v mozgu nenarodeného dieťaťa. Čakali na pacienta, ktorého by takáto operácia mohla zachrániť.
Dočkali sa Denver. Začiatkom marca Orbach súhlasil s vykonaním zákroku na nenarodenom dieťati Colemanovej. Tá zrušila naplánovanú oslavu a s partnerom odleteli do Bostonu. Kúpili si len jednosmerné letenky – nevedeli, ako dlho budú preč.
Pätnásteho marca už ležala v nemocnici Brigham and Women's Hospital a počas zákroku počúvala cez slúchadlá gospelovú hudbu. Lekári pomocou ultrazvukových záznamov, ktoré im slúžili ako pomôcka, viedli ihlu cez jej maternicu do zadnej časti lebky nenarodeného dieťaťa.
Keď lekári zablokovali veľkú žilu, ktorá sa spájala s tepnami v mozgu plodu, Colemanová videla, ako vytiahli ihlu z lebky jej nenarodeného dieťaťa a ukončili úspešnú operáciu.
Napriek tomu si Orbach nebol istý, či zákrok zlepší zdravotný stav plodu. Na to bolo treba počkať do 17. marca, keď matka začala rodiť. Denver sa narodila s hmotnosťou štyri kilogramy, ale niekoľko okamihov nedýchala.
Potom začala plakať.
„Keď som vedela, že je nažive a že jej pľúca sú také silné – pretože ten plač bol taký hlasný – tak sa mi naozaj uľavilo,“ povedala Kenyatta Colemanová.
Denver vzali na novorodeneckú jednotku intenzívnej starostlivosti, neprejavili sa však u nej príznaky, ktoré mávajú deti s malformáciami Galenovej žily, vrátane nepravidelností mozgu.
Napriek tomu zostali novopečení rodičia so svojím dieťaťom päť týždňov v nemocnici Brigham and Women's a v susednej detskej nemocnici v Bostone, aby sa uistili, že Denver je zdravá. Colemanová bola príliš nervózna na to, aby si pred operáciou objednala potreby pre bábätko, a tak pred návratom domov nakúpila cez internet desiatky vecí vrátane autosedačky a kočíka.
(zdroj: Drew Lederman/Boston Children's Hospital)Podľa 55-ročného Orbacha je úspech operácie Denver prvým krokom k záchrane ďalších detských životov. Svoje zistenia spolu s kolegami uverejnil tento mesiac v časopise Stroke. „Bol to takmer surreálny pocit,“ povedal Orbach a dodal, že bolo „ťažké uveriť, že ide o skutočnosť.“
Keď sa Colemanová 19. apríla vrátila domov, jej obývačka bola plná darčekov od priateľov a príbuzných. Kenyatta Colemanová teraz takmer každý deň vodí Denver na vyšetrenia k lekárovi, ale novorodeniatko zostalo zdravé.
„Pozerám sa na ňu... Len obdivujem jej prsty na rukách a nohách a črty tváre,“ povedala matka. „Zakaždým, keď zaplače alebo vydá nejaký zvuk, hovorím si: Wow, máme doma dieťa.“
