Tím britských a austrálskych vedcov objavil vo vlasoch anglického kráľa Juraja III. (1738-1820) arzén. Abnormálne správanie jedného z najdlhšie vládnucich britských monarchov, ktorý bol na tróne takmer 60 rokov, teda zrejme nebolo iba dôsledkom dedičného ochorenia, porfýrie, ako sa predpokladalo doteraz.

Kráľ, za ktorého panovania jeho krajina ovládala svetové oceány a moria, zaslúžila sa o porážku napoleonského Francúzska a stala sa superveľmocou, je - okrem záchvatov šialenstva - známy predovšetkým stratou amerických kolónií.
Juraj III. mal päť dlhotrvajúcich, veľmi intenzívnych epizód abnormálneho správania, ktoré v tom čase považovali za psychickú poruchu. V roku 1969 však psychiatri, zaoberajúci sa jeho zdokumentovanými symptómami (krívanie, akútna bolesť v bruchu, do červena sfarbený moč a dočasné duševné problémy) určili, že trpel porfýriou.
"Ľudia môžu mať chybný gén, kvôli ktorému sú náchylní na záchvaty, ale asi v 80 percentách prípadov sa symptómy nikdy neprejavia," povedal Martin Warren, profesor biológie na univerzite v Kente, pod ktorého vedením vznikla najnovšia štúdia.
"Záchvaty porfýrie môžu byť smrteľné, v mnohých prípadoch však bývajú menej závažné a určite netrvajú tak dlho ako u Juraja III.," povedal ďalej.
Warren a jeho kolegovia preskúmali vzorku kráľových vlasov, vystavenú v londýnskom Vedeckom múzeu. Našli vysokú hladinu arzénu, ktorý zhoršuje stav porfyrikov. Pretože kráľovi podávali proti bolestiam brucha liek s antimónom a ten sa v pôde často vyskytuje spolu s arzénom, práve tam mohol byť podľa Warrena zdroj problémov Juraja III.
John Henry, toxikológ v Imperial College v Londýne, je však opatrnejší. Nemyslí si, že arzén musel byť príčinou ochorenia, pretože sa mohol v jeho tele nahromadiť až počas posledných mesiacov života.
"Je to pekná teória, ale stále iba teória," povedal Henry.