V Ríme sa zachovali desiatky systémov podzemných komôr a chodieb, označovaných ako katakomby. V staroveku slúžili ako pohrebiská židovskej i kresťanskej komunity. Rímsky zvyk spaľovať mŕtvych (hoci predchodcovia a súčasníci Rimanov, Etruskovia, takisto mŕtvych pochovávali) im, keďže verili v telesné vzkriesenie, nevyhovoval. Na katakomby sa neskôr zabudlo, náhodne boli objavené roku 1578. Najviac sa o ich poznanie zaslúžil v 19. storočí Battista de Rossi, zakladateľ archeológie kresťanských pamiatok.
Dnes je známych 60 kresťanských katakomb a dve židovské. Pochovávanie v katakombách sa bežne berie ako prísne kresťanská prax, no podľa tradície ho kresťania prevzali od židov. Napokon v Ríme ich dlho považovali za vetvu židovstva. Nebyť zániku židovského prúdu kresťanstva pri potlačení povstania v Palestíne v rokoch 66-70 Rimanmi, kresťanstvo by sa bolo vyvíjalo inak.
Tradíciu potvrdilo datovanie vzoriek dreveného uhlia zo židovských katakomb Villa Torlonia, ktoré vykonal tím Leonarda Rutgersa z Utrechtskej univerzity (Holandsko). Výsledky uverejnili v časopise Nature. Villa Torlonia predchádza najstaršie kresťanské katakomby o najmenej sto rokov (úplný začiatok používania v roku 50 pred n. l.). Štýl pochovávania v katakombách teda kresťania naozaj mohli prebrať od židov. Prvé kresťanské katakomby pripomínajú Villu Torlonia aj štruktúrou a fyzickými podrobnosťami.
(urb)
