Inteligentný plán nemôže nahradiť vedu

Minulotýždňový článok v prílohe Veda o novej vlne kreacionizmu v USA a inde vo svete, ktorá sa v rámci koncepcie inteligentného plánu (intelligent design, ID) snaží presadiť do verejného vzdelávacieho systému ako alternatíva evolučnej teórie, vzbudil veľkú pozornosť čitateľov. Ukazuje to štatistika internetovej čítanosti a rozsiahla sprievodná diskusia.

Je to nepochybne dobrá vec. Dokladá záujem o širšie súvislosti nášho bytia, a súčasne aj to, že táto téma začína byť živá aj u nás. Menej už teší, že z diskusie vyplýva istá zahmlenosť podstaty polemiky. Túto podstatu začiatkom júla v úvodníku časopisu Science výstižne sformuloval Alan Leshner, jeho vydavateľ a šéf sekretariátu Amerického združenia pre pokrok vedy (AAAS), ktorého je Science členským časopisom. Uvádzame hlavné myšlienky.

Vedcom diskusie neprekážajú

Prečo vedcov vzrušuje perspektíva, že sa ID dostane do výučby prírodných vied vo verejných školách a verejných prírodovedných zariadení, ako sú múzeá, zoo a tematické parky? Sú si takí neistí ústrednými pojmami evolúcie, že sa obávajú otvoreného posúdenia? Vôbec nie. Na diskusie a tvrdé preverovanie vedeckých teórií a princípov sú zvyknutí. Veď vyplývajú z vedeckej metódy. Vedci sa navyše o svojich koncepciách radi sporia a polemizujú. Problém je v tom, že priaznivci ID sa usilujú zahaliť do vedeckého hávu náboženskú vieru. No tým, že novo definujú, čo je a čo nie je veda, vyvolávajú riziko, že verejnosť, najmä mladí ľudia, budú zle pripravení na život v modernej spoločnosti.

Od občanov sa v 21. storočí budú pravidelne vyžadovať rozhodnutia v otázkach s vedeckým a technologickým obsahom, napríklad v zdravotnej starostlivosti alebo v tom, čo sa majú či nemajú ich deti učiť v škole. Budú musieť vedieť rozlíšiť medzi dôkazmi, založenými na vede, a pseudovedeckými tvrdeniami.

Rozdiel medzi vedou a vierou

Medzi vierou a teóriou je dôležitý rozdiel. Priaznivci ID ho vydávajú za vedeckú teóriu, alternatívu evolúcie. Na to však nespĺňa kritériá. Vedecké teórie sa usilujú vysvetliť to, čo sa dá pozorovať a je zásadne dôležité, aby sa dalo testovať opakovateľnými pozorovaniami a experimentmi. V teórie sa neverí. Vedci ich buď prijímajú, alebo odmietajú, podľa ich schopnosti vysvetliť prírodné javy. A musia sa dať testovať vedeckými metodológiami.

Priaznivci ID evolúciu berú ako "iba teóriu". Aj taká je, no to isté platí napríklad o gravitácii. Hoci pozorujeme, že všetko padá k zemi, gravitácia je iba teoretické vysvetlenie. Obstálo však v skúške opakovaných pozorovaní a experimentov. ID takými skúškami prejsť nedokáže, a napriek tomu si nárokuje vedecké postavenie.

Aj veda má obmedzenia

Vedci si uvedomujú, že veda nedokáže zodpovedať všetky otázky. Vedecké poznatky sa obmedzujú na prírodný svet. (Hoci principiálne niet dôvodu, prečo by sa človek a ľudská spoločnosť a všetky jej sprievodné javy nemali v širšom kontexte považovať za prírodné javy.) Otázka inteligentného plánovača sa nedá vyriešiť vedecky. Je to záležitosť viery.

Znamená snaha udržať ID mimo vyučovania prírodných vied potláčaním ideí? Sotva. O ID, ako aj o iných koncepciách založených na viere, by sa malo hovoriť v humanitných kurzoch, na prednáškach porovnávajúcich náboženské hľadiská, alebo v kurzoch filozofie pri porovnávaní náboženských a vedeckých prístupov k svetu. Obsah prírodovedných kurzov by sa však mal obmedzovať na vedu. Úsilie novo ju definovať pedagogicky neobstojí.

Darwin by vyhral

Vedecká komunita je povinná starať sa o profesionálnu integritu svojich členov. Ale aj o to, ako sa používajú výsledky vedy a ako sa veda predkladá verejnosti. To vyžaduje jasnú predstavu o tom, čo je veda a čo je viera - v školách aj pri iných verejných prezentáciách vedy. Inak veda zlyhá vo svojej povinnosti voči spoluobčanom a študentom, ktorých budúcnosť závisí práve od vedy.

Britský mediálny popularizátor vedy Alom Shaha, bývalý učiteľ fyziky, sa nedávno spýtal 250 špičkových vedcov, s čím by verejnosť oboznámili, keby sa museli obmedziť na jedinú vec. Počas prípravy na storočnicu Einsteinovho zázračného roku 1905 totiž dospel k názoru, že "v skutočnosti nie je také dôležité, aby verejnosť pochopila relativitu". Najviac hlasov získala evolúcia. Prečo, to zhŕňajú slová Johna Sulstona, nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu pre rok 2002. Sulston by zvolil "evolúciu, ako pravdu, do tej miery, v akej ju v tomto okamihu dokážeme postihnúť; ako realistické zhodnotenie nášho miesta vo vesmíre; a ako radostnú oslavu našej potenciálnej budúcnosti."

Autor: ZDENĚK URBANspolupracovník SME, člen Amerického združenia pre pokrok vedy